Listy z Talianska III.
- Od: tango
- Dátum: 18 január 2020
\').s("#k")}2(!$("#i").5()>0&&( $(\'#i\').3(\'6\')=="1"|| $(\'#i\').3(\'x\')=="p")){ $(\'
Pokiaľ viem, jeden článok už stadiaľto zmizol, toto bude možno druhý, preto rýchlo čítajte, kým ho nestiahnu. :)Kde bolo tam bolo, kedysi dávno v minulej práci som bola občas donútená obcovať s celebritami i „celebritami“. Nepredstavujte si hneď nejaké prasačinky (Pedro, vidím ťa!
Teplota stúpala zo dňa na deň. Aby ste si to vedeli predstaviť: jedného dňa sa Karel z novín dozvedel, že dosiahla rekordných 50 stupňov. Lenže meria sa to v tieni a tam, kde sme chodili my, veľa tieňa nebolo, a tak sme tipovali, že na slnku je minimálne 60. Na vlastné oči sme videli topiť sa asfalt...
Čím južnejšie sme šli, tým viac stúpala horúčava a tak nečudo, že vegetariánke Janke semeno udrelo na mozog. Myslím ten vtáčí zob, ktorý bol jej jedinou potravou od začiatku cesty. Každé ráno, keď kuchár začal servírovať raňajky, hrdinsky ho žiadala: „Honzo, moji snídani dej Karlovi!
Pakistan, to sú viac či menej depresívne púšte a polopúšte, v ktorých sa občas pasie stádo tiav; prípadne suché hnedé kopce, tak husto posiate malými zelenými trsmi trávy, že to z diaľky vyzerá, ako keby kopce mali vyrážky. Ťavy voľne v prírode boli pre nás, samozrejme, raritou, hodnou fotografie.