Máme čas ročných bilancií a vianočných večierkov, a tak sa vám môže stať, že sa dostanete na degustáciu vína, na ktorú vás pozvala vaša korporácia, kamaráti, sused, priateľka (ak toto spravila, neváhať a pojať ju za manželku). Bolo by teda fajn sa na túto degustáciu pripraviť, aby sme tam nevyzerali ako Fero, čo neprekročil prah IV.
Ďalší mesiac za nami a stalo sa toho toľko, že som nevedel, na čo sa skôr vysrať. V prvom rade po historickej epoche, o ktorej sa naše deti budú na dejepise učiť ako o Veľkej maslovej kríze, by ste sa teraz mali ísť ruvať do samošky zase o vajcia.
Jeseň pani bohatá sviňa posratá farbí stromy do zlata je tu. Doma namiesto klímy štartujeme krby, radiátory a iné vyhrievacie telesá, namiesto orosených fľaší z chladničky vyťahujeme kreptúchy na varené víno, jednoducho zas začína byť zima ako v sobej riti a tu prichádza môj čas.
Veľa vecí sa neodmysliteľne spája so životom kovaného rockera. Samozrejme, mnohé slasti, či už povahy chemickej, adrenalínovej alebo fyzickej. Lenže, v živote nič nie je zadarmo, a pozitíva života je nutné vyvažovať aspektami menej príjemnými v záujme zachovania krehkej rovnováhy vesmíru.
Na druhý deň už to vyzeralo, že je pracovný deň. Bolo oveľa rušnejšie a to sme boli ďaleko od centra. Bolo aj zamračené, tak sme sa pripravili na typický londýnsky dážď.Po rannej rutine sme sa vybrali za Madame Tussaud. S GPS v mobile to nebol žiaden problém. Keďže sme sa neponáhľali, už bolo skoro 11 hodín, keď sme tam došli.
Prišiel čas rozpomenúť sa na to, ako som sa s mojím najobľúbenejším druhom alkoholu zoznámila v jeho krásnej domovine, Škótsku. Predtým som poznala len mydlové vody v podobe Jim Beamu a lacných blended whisky, ktoré pil môj otec a mala som voči nej veľký odpor.
Nastal čas dať si repete po úspešnom malom pivnom stretku, ktoré ani náhodou nebolo malé, práve naopak, účasť bola bohatá a prekonala aj moje očakávania.
Pekný upršaný víkend určený na ničnerobenie a rekonvalescenciu po Dailymale stretku narušili predminulý týždeň voľby do Vyšších záujmových celkov.
Pes má sračku „Jéj, ten je pekný, ako sa volá?“ opýtala sa ma mladá slečna v parku, kde sa môj pes zdráhal vysrať.„Frenky,“ odpovedal som stroho.„Čo je to za rasu?
