Poznáte to. Keď sa kniha, článok, alebo nedajbože seriál začína frázou: „poznáte to“, tak - veď to poznáte. Dá sa tušiť, že to bude tak nejak nahovno. Horšie od toho sú hádam už len slogany typu „Viac než len“ – napríklad taký viac než inštalatér vo mne, slušne odchovanom chlapcovi, vyvoláva všelijaké asociácie.

Stala sa mi jedna nepríjemná vec. Nie som si istý, ako to skončí. Myslím si, že je to dosť nevinné, ale dôsledky sú, viac-menej, hrozné. Dovoľujem si začať čestným vyhlásením, že nie som zvrhlík. Možno ešte v škôlke mi jedno dievča nechalo v skrinke obrázok chlapca, ktorý dáva pusu dievčaťu a štyri koruny.

Úvodné slovo Príbehy netalentovaného kameramana sú založené na mojej skúsenosti práce pre televíziu v pozícii kameramana tv spravodajstva. Mená miest, televízie (v historkách HnojKríza) a môjho kolegu redaktora (v historkách Gusto) som zmenil, aby z toho nebol prúser.

Prima lectio: Genua, genua ad lacum appropinquent Už ani neviem, kde ako som narazil na informáciu o rieke Ybbs, ktorá v rovnomennom mestečku ústi do Dunaja po približne 130 km od horského jazera, ktoré je považované za zdroj.

Chester Bennington (20. marec 1976 - 20. júl 2017)Vedel som, že kapela Linkin Park existuje, niekoľko pesničiek hralo bežne v rádiách, v telke a z iných všelijakých zdrojov. Prvú skladbu ktorú som zaregistroval, bola asi „In The End“.

„Drobíš, ty moje prasiatko,“ povedala Andrea a súčasne s tým bežali titulky k ženskej reči: „Žerieš ako prasa“. Prečítal si ich a ospravedlňujúcim tónom obhajoval svoju záľubu v hriankach s džemom na raňajky.„Viem, že hrianky sa drobia, ale kvôli tvojim chúťkam sa mám zodrať?!“ vmietla mu do tváre.

Kým v prvej časti boli rozobraté Trumpove diagnózy: (nájdete ju tu: https://www.dailymale.

Začiatkom 80. rokov sa československé horolezectvo ešte neodvažovalo na tak ambiciózne projekty ako výstup normálkou na Everest. V týchto dobách si kládlo skromnejšie ciele. Napríklad preliezť západnú stenu Dhaulágirí. So 4500 metrami nadmorskej výšky, je to po rupálskej stene Nanga Parbatu najvyššia stena v Himalájach.

Najprv som po ňom iba nesmelo poškuľoval z rôznych iných vrcholov alebo dolín. Časom som začal pociťovať pravú mužnú vášeň a chuť pokoriť ho bez veľkej predohry. Jeho širokoplecá silueta sa črtala na pravé poludnie i v teplých tónoch zapadajúceho slnka a nedal mi spať. Fotil som ho z diaľky, až sa mi rosil objektív.