Keďže sa tu cestopisy a historky z dovoleniek celkom tešia obľube a ja sa nudím, tak som sa rozhodol prispieť aj ja svojou troškou, konkrétne o 3 týždňoch strávených v Kanade, hlavne vo Vancouveri, nasávajúc ich (multi)kultúru. Keďže je naozaj nemožné vtesnať to do jedného článku, rozdelím ho na viac dielov, aby som vás obral o viac času.
Chlap, tvor hravý, od decka hypnotizovaný všetkým čo má v sebe nejaký motorček a dokáže nejakou časťou krútiť. Ukážte mu vec ktorá má tých motorčekov viac, pripája sa na wifi, dá sa ovládať ako hračka na diaľku z mobilu a na pár dní ho určite zabavíte.
Pohoda. Pevný bod vo festivalovom vesmíre, ktorý keby navštívil Aristoteles, tak boh vie kam by dokázal svet posunúť. Akcia, ktorá si v domácich kruhoch vydobila kultové postavenia a miliardy hejtov od indivíduí, ktorí sa tam nikdy nevyskytli a nevyskytnú. Proste must be in.Lupeny máme už od minulého roku, aj opáskovať sme sa nechali vopred.
Vždy som obdivoval dômyselné nástroje, ktoré keď človek zobral do ruky, tak z neho o pár minút tiekol pot, o trochu neskôr slzy a častokrát aj krv. Kráľovnou takýchto nástrojov je kálačka, ale tesne na druhom mieste u mňa skončil krompáč. S krompáčom mám oveľa viac skúseností, než je mi milé.
Už od doby, keď automobil prestal byť diablovým vynálezom, ktorý dedinčania naháňali po ulici s vidlami bol symbolom prestíže, majetnosti a pokroku. Mocní a vplyvní ľudia sa chceli odlíšiť od bežných ľudí a automobilky im v tom rady vyhoveli. Nebolo tomu inak ani u nás po II. svetovej vojne.
Človek je tvor síce uvedomelý, no mnoho vecí si nevie predstaviť a do mnohých situácií sa nevie vcítiť, kým sa mu samému nestanú. Zväčša do momentu, kým sa mu naozaj nestanú, tak si ani nepripúšťa možnosť, že by sa vôbec stať mohli. A tak som aj ja toť do nedávna bol nezraniteľný a všemocný. Potom to ale prišlo.
Dnešný článok by sme mohli začať citátom: „Práca so zákazníkmi je peklo“ (Milan Lasica). To by nám na úvod asi objasnilo všetko, pretože slušných a normálnych zákazníkov nám chodilo ako šafranu.
Už dávnejšie som povedal, že to, že ľudom v tejto dobe tak veľmi jebe, je spôsobené tým, že nám je príliš dobre (neplatí pre zelenotričkových).
Kde bolo, tam bolo, na fare v Jarovniciach, sa Kotleba, Mazurek a Magát dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovnej slovenčiny na báze árijského nárečia.
