Dailytrip - Karavanom ku Poľakom, vol. 1
- Od: Vittorio Spaghetti
- Dátum: Utorok, 06:00
Brrrrr.Na to, že je vonku mínus -40, vám stačí v priemere 0.00019 % nádychu. Poznám to z vlastných, poctivých, intenzívne premrznutých 13 ročných štatistík.Všetko sa však dá. Dá sa tankovať, dá sa štartovať auto, dá sa vzlietnuť s lietadlom (a nemeškať!).
Moja milá Dailymale komunita, Nazývam ťa milou, lebo však dávno som na teba nemala čas a moja dementnejúca pamäť všetko skrášlila. Určite si ma pamätáš a netrpezlivo čakáš na novinky o mojich susedoch alebo správu o Saschati. Tak o tom možno nabudúce. Hneď po tom, ako zo seba vylejem kýbel žlče na súčasnú vládu.
Časť prvá: Mama kúp mi magnetickú rezonanciu.Má 3D snímky a minimal techno ako bonus. Lepšia je ako milión flexaretov. No prosto užívam si bolesť a slovenské zdravotníctvo plnými dúškami. Ešte v pondelok ma viezli na vozíku, sťa Švejka k odvodovej komisii. Od vtedy už len ležím a ležím.
K napísaniu tohto článku ma prinútili, ako to už býva, posedenia pri slivovičke s mojimi kamarátmi susedmi u nás na lazoch. Aby ste si vedeli predstaviť, ako to u nás zvyčajne prebieha. Takže prídeme na chatu, pustíme vodu, zakúrime a prvé, čo nás napadne, že ideme pozdraviť susedov, že čo je noviho. Naleje sa za jedon. Potom do druhej nohy.
Rada píšem o dobrovoľníkoch, ktorí obnovujú slovenské hrady, vyžaruje z nich zvláštna príjemná energia. Alebo možno preto, že sama ako dobrovoľník píšem do turistického občasníka a šéfredaktor mi prihrá občas nejaký ten hrad. Tak som prišla k Bielemu Kameňu, kam som sa opakovane vracala alebo k Dobrej Vode.