Existuje množstvo testov, ktoré vám poskytnú usmernenie, ako si v profesionálnom živote nájsť to správne miesto pod Slnkom. Stačí odpovedať na pár jednoduchých otázok, ako napríklad:
Cez víkendy sa väčšinou nachádzate:
a) Doma pri počítači
b) S priateľmi na grilovačke
c) V práci
d) V prírode alebo na záhrade
Vzhľadom na to, že životné pravdy tohto druhu nie sú šifrované pomocou sofistikovaného vzorca vyvinutého agentmi Štatistického úradu SR, nie je pre vydedukovanie riešenia potrebné disponovať inteligenciou lietajúcou v stratosferických výšinách, vyštudovať sociologickú komparáciu, či mať prax v zostavovaní triviálnych internetových testov.
Vaše ideálne zamestnanie je:
a) IT freak
b) Práca s humanoidmi
c) Manažérsko/právnicko/účtovnícky hlodavec
d) Umelecké lietadlo
Platí to ale aj opačne. V prípade, že chcete podvádzať, stačí, keď si prečítate výsledky a potom si vyberáte príslušné možnosti. Aké odpovede ale zvoliť, aby nám vyšiel želaný výsledok, pokiaľ má človek pri hrudnej kosti akútne nutkanie stať sa diktátorom? Táto túžba je väčšinou spoločensky zaznávaná a vymýšľačmi testov nebraná do úvahy. Recept na úspech je však pomerne jednoduchý. Ak chcete byť všemocným vládcom, pripravte si bezohľadnosť a viac alebo menej excentrické správanie (podľa toho, ako veľmi diktátorsky chcete pôsobiť). Diktátorský chlebík nie je totiž len o utláčaní a manipulovaní stáda, pripravovaní a realizovaní pro-genocídnych kampaní či vyvražďovaní politických oponentov. Niektorí vodcovia boli skutočne veselé kopy - mainstreamových Führeha, či Iosifa Vissarionoviča si vyhoďte z hlavy a inšpirujte sa originálnejšími diktátormi, ktorí v ničom nezaostávajú za svojimi známejšími kamošmi.
Enver Hodža
www.cene-alb.com
Ak ste si niekedy kládli otázku, prečo je Albánsko najchudobnejšou krajinou v Európe, mali by ste vedieť, že vo veľkej miere sa o to zaslúžil pán Enver Hodža, ktorý v rokoch 1944 až 1985 krajine múdro a spravodlivo vládol a doviedol ju až do úplnej izolácie.
V Albánsku tak bolo až do osemdesiatych rokov minulého storočia zakázané vlastniť farebný televízor či písací stroj, ktoré odpútavali obyvateľov od „pravého albánskeho spôsobu života“. Rovnako nemohli Albánci nosiť brady a fúzy, pretože nie sú kompatibilné s komunizmom. Ale to ste určite už dávno vedeli, len je otázne, čo by na to povedala partička Stalin, Lenin, Marx a iné fúzkaté komunistické tváre.
Ako množstvo ďalších paranoidných ľudí od fachu, aj Hodža sa obával atentátov, preto sa rozhodol využiť služby tzv. dvojníka. A keďže sa asi do výberového konania neprihlásil nikto, bolo potrebné niekoho uniesť a tento lukratívny job mu vnútiť bez možnosti voľby. Obeťou sa stal istý zubár, ktorý bol takmer taký krásny ako Enver, ale vlastne to bolo aj tak jedno - veľmi skoro totiž musel podstúpiť množstvo plastických zákrokov, aby vyzeral presne ako vodca. Život na hrane sa so zubárinou pochopiteľne nedá porovnať, a tak v novom adrenalínovom zamestnaní zotrval až do pádu Hodžovho režimu.
Hodža po sebe zanechal 750 000 betónových bunkrov náhodne roztrúsených po krajine, ktoré boli vystavané v sedemdesiatych rokoch ako obrana pred (podľa E. H.) neustále hroziacou sovietskou inváziou. Na prvý pohľad sa mesiášsky počin vládcu trojmiliónovej populácie dá pochopiť. Potom ale nastane ten zvláštny moment, keď si uvedomíte, že každá betónová jednotka je schopná pojať maximálne jednu osobu. V súčasnosti bunkre stoja ako memento veľkému vládcovi a ich primárnou funkciou je slúžiť ako domčeky na hranie pre albánske deti.
Francois „Papa Doc“ Duvalier
www.welt.de
Nie, Papa Doc nie je žiaden hiphopový ganxta. V skutočnosti sa jedná o doživotného prezidenta Haiti a aktívneho vyznávača Voodoo, ktorý zomrel v roku 1971 a ktorý samého seba označoval za Baróna Samediho, ducha smrti (môžeme len hádať, či táto vlastnosť mala zapôsobiť na elektorát). Počas jeho vlády, ktorej podstatnou zložkou bol kult osobnosti a Voodoo, bolo vyvraždených okolo 30 000 Haiťanov.
Po infarkte v roku 1959, ktorý Papovi spôsobil rozsiahle poškodenie mozgu, sa situácia takpovediac vymkla spod kontroly a P.D. naplno rozbehol vymýšľanie nápaditých a jemne neštandardných scenárov. Domnieval sa napríklad, že jeho hlavný politický oponent, ktorého chcel zatknúť, avšak ktorý predtým dômyselne stihol zmiznúť (prečo asi? aha, lebo Papa bol šialený Voodoo úchyl), sa transformoval na veľkého čierneho psa. Logicky, takéto nekorektné správanie sa rozhodol potrestať. Dal zabiť všetkých čiernych psov v krajine. Skutočný oponent (v človečej podobe) bol ale o niečo neskôr nájdený a popravený a Papa sa rozhodol ponechať si jeho do ľadu zamrazenú hlavu pre Voodoo účely. Potom mohol pokojne panovať svojmu ľudu a viesť ho k lepším zajtrajškom. To síce nedokázal, ale podarilo sa mu napríklad zabiť Johna F. Kennedyho, a to nie hocijako, ale Voodoo kliatbou (strelná rana, na následky ktorej zomrel, bola zrejme len akýmsi maskovaním skutočnej vražednej zbrane). Ku hrobu JFK dokonca poslal svojich zmocnencov, aby pozbierali vzduch z jeho okolia, ktorý následne použil na nadobudnutie kontroly nad Kennedyho dušou.
V roku 1961 sa rozhodol vyhlásiť nové prezidentské voľby, hoci jeho volebné obdobie malo končiť v roku 1963 a ústava možnosť opätovného zvolenia nepripúšťala. Bol samozrejme jediným kandidátom a všetkým pochybovačom to natrel, keď z 1 320 748 občanov ochotných prísť k urnám 1 320 748 hlasovalo za.
Posolstvo na záver: Don’t mess with Voodoo!
