Máme tu jar. Zima je už snáď za nami. U Fera aj u Jožky je citeľne menej ľudí. Chlapi odišli. Otestovali sa, pobrali si veci a hybaj do sveta. Keď furt len na dedine sedíme, aj my by sme sa išli za našimi pozrieť. Vnúčatá som nevidel od minulého leta. Ale keď sa nedá, tak sa nedá. Ani na pive som pár dní nebol, ale o tom neskôr. Maňo hovorí, že už nad hnusobou víťazíme. Tak sme ho poslali do prdele, že nech si ide spočítať hroby na cintoríne, koľko ich za zimu víťazne pribudlo. Dosť. Maňo hovorí, že to je iba propaganda, a ľudia umierajú rovnako. No neviem. Aj Mira sme pochovali, takže až tak lepšie, ako som písal minule, sa asi nemal.

Keďže sneh zliezol, ukázalo sa, ako sme v zime pracovali s odpadovým hospodárstvom. Bordelu teda je. Všade. Tak sme u Fera na pive začali hľadať vinníka. Starosta nelenil a prispel svojou troškou do mlyna. V obecnom rozhlase oznámil, že za odpad v lese, v potoku a po dedine môžu chatári. Že vraj z obecného rozpočtu musia nemalé peniaze vynakladať na čistenie obce. Urobil to chytro a vyhlásil to v stredu doobeda, keď tu žiadni chatári nie sú. Je pravda, že na dedine je zo starých dreveníc urobených chalúp dosť. Ale keďže túto zimu moc lufťáci nechodili a bordelu je každú jar viac, tak nám to moc nevychádza. Okolo chát je čisto, nie ako po dedine. Ale na to máme starostu, aby určoval smer. A vinník musí byť. No, nikto tu ešte nikoho z dediny nevidel po potoku, či v lese, zbierať smeti, teda iba tých chatárov. Ale keď si to tam doniesli, tak si to, možno z pocitu viny, asi zbierajú. A starosta kúpil do obce nové auto. Jazdí na ňom iba on a asi to tak má byť.

Koncom minulého leta som sa išiel pozrieť za hubami. Ako sa tak vraciam, pozerám, že pod les prišlo auto. Značka z nášho okresu, ale od nás z dediny nebolo. Chlapík vyšiel, zelené tričko s dvojkrížom na sebe, hovorím si našinec. Otvára kufor a berie igelitky. Urobí dva kroky, zbadá ma, vráti igelitky do kufra a podíde na lúku kochať sa výhľadom. Prejdem okolo auta, žena v ňom kuká do mobilu, dieťa vypleštené oči na mňa a on sa kochá na lúke. Pozriem za auto a tam takých igelitiek už niekoľko. Ale čo sa ja dôchodca budem do niekoho starať. Však ten les nie je môj.

Ďuro sa sťažoval, že zimná sezóna bola slabá. Prenajíma chalupu po svokrovcoch. Možno, že jar čosi prinesie. Ono, v zime aj v lete turisti aj chodia. Na jar a jeseň je to horšie. Ale sú isté typy, ktorí chodia presne v tieto menej vyťažené časy. Ja by som im napríklad chatu neprenajal. Sú to takí divní chlapci, chudí, nesústredení a stále nachladnutí. Aj sem tam chodia do dediny a pýtajú sa, či by im niekto nezašiel do lekárne a kúpil lieky na chrípku. Ale, že sú prechorení moc a potrebujú ich veľmi veľa. Niekto sa na to aj podujme, však peniaze treba, ale nezdá sa mi, čo s tým robia. Zostáva po nich len smrad a bordel. Jožovi takíto turisti chalupu po rodičoch, hore na kopci, zapálili. Bola skoro na spadnutie, ale im to nevadilo. Jožo bol rád, že niekto prišiel. Prišli traja, že by na týždeň chceli niečo ďalej od ľudí. A Jožo neváhal. Keď sme sa ho potom v krčme pýtali, že čože to tam robili, nemal z toho dobrý pocit. Hovoril, že ako pekári nevyzerali, keď mu policajti povedali, že asi varili perník. Chalupu už mu nikto nevráti a tých dobrákov tiež nenašli.

Ale o inom som chcel. Prečo som nebol na pive. Syn ženu aj mňa prihlásil na očkovanie. Hovoril, že mu bývalý spolužiak poradil akýsi adon do prehliadača, tak od nás všetky nacionále vytiahol a večer volal, či nám prišli SMS-ky. Neprišli. Nadával jak pohan, že za právo útrpné on nie je a nikdy ani nebol, ale tým géniom, čo vymysleli takéto prihlasovanie, by s chuťou doprial výsluch španielskou inkvizíciou. Múdry je ako rádio. Hovoril, že sedem krát to odoslal a sedem krát mu to napísalo nejakú chybu. A termíny sa míňali. Na ôsmy pokus mu to napísalo, že nie je možné nás prihlásiť, že už sme prihlásení. SMS-ka došla za dva dni. Mne aj žene, nech sme zajtra ráno v Žiline. Tak sme išli. Tam to išlo raz-dva. Keď sme sa vrátili, všetko bolo ešte dobré, aj na pivo som mal chuť. Žena ma presvedčovala, že nech nejdem, že to môže mať vedľajšie účinky. Moc ju nepočúvam, ale reku, urobím jej radosť a ostanem doma. Dobre som urobil. Večer horúčka, zimnica, bolesť hlavy. Nadával som na syna, čo nám to vyviedol, aj som mu chcel volať, ale nakoniec som to odložil. Na druhý deň mi tiež do spevu nebolo. Konečne v pondelok ráno som sa už cítil v poriadku, len rameno trocha bolelo. Keď som konečne prišiel na pivo, tak som sa pochválil, že už som zaočkovaný, ako starosta. Maňo vyskočil a prskal, že takú anglickú vakcínu on môže osrať a že on si počká na Sputnik. Tak som sa ho spýtal, že čože tak nadával ako pohan v ten večer, keď sa prihlasovalo na to očkovanie, že ho bolo počuť cez pol dediny. Tak ma poslal do riti, že to je jeho vec a hral odutého. Tak sa musím poďakovať aspoň takto tomu adonovi, že nám pomohol.

Keď už som sa dal dokopy, volal som so synom, že poďakovať sa a ako sa v Čechách majú. Nemá to ľahké. Kolegovia v práci mu hovoria, že či by sme si Babiša nechceli vziať na Slovensko. Že vraj posralkazil, čo mohol. Nedoprajú Slovákovi úspech v cudzej zemi. Syn hovoril ako tieto útoky elegantne odráža a navrhuje výmenu. Oni pošlú Babiša a my im na výmenu Matoviča alebo Fica. O tom nechcú ani počuť. A čo keby si zobrali všetkými oplakaného, nášho najlepšieho exministra zdravotníctva? Zeman by sa isto potešil človeku, ktorý by im Sputnik doviezol a v Rusku ho majú radi. Syn hovoril, že ďalšieho „zahraničného odborníka“ by už Česi nemuseli rozdýchať. Už tam majú premiéra Slováka, najväčší národovec je Japonec a najpopulárnejšia strana Piráti. Kto to kedy počul, že Česi majú pirátov, však ani more nemajú. Keď si to tak človek zoberie, majú málo svojich? Už im začalo byť asi moc dobre a vymýšľali. Hnusobu majú aj tam, politici sa hádajú aj tam, a ľudia veria na také isté hlúposti všade, takže sme na tom, dúfam, rovnako.

A tak sa zatiaľ opatrujeme...

 

PS: Pre poriadok tu je I., II. a III.