Úchyláčiny a iné anomálie
- Od: Anthrax
- Dátum: 29 január 2021
„Tento chat má potenciál stať sa zásadnou súčasťou tvojho života,“ napísal niekto novej členke. Vtedy som si ja, ako predposledná pridaná do surreálneho chatu šestnástich žien a jedného chlapa, v náhlom osvietení rozumu, otrieskala hlavu o stenu. Desiatky správ denne a keď je chytľavá téma, tak aj stovky.
Na parkovisku zastali štyri autá. Jedno z nich muselo prudko zabrzdiť, aby neskončilo na strome. Dvere sa otvorili s takým rozmachom, že nebyť pántov, leteli by ako frisbee. Do zvíreného prachu dopadli ťažké kožené čižmy. Za nimi treskol o zem veľký vak s takou razanciou, že kúdole prachu sa dostali do troch párov očí.
Všimla som si ju, len čo som do gemerského baru Obi ocha vošla. Názov znamená v preklade Čisté srdce. Netuším, v akej reči, ale nie sú tam nikdy ani čisté stoly a ani majiteľ nie je celkom čistý a raz mu to daňák zráta, nech mu je Boh milostivý.
Na výletoch mám rada objavovanie nových miest. A stretávanie nových ľudí. To druhé, keď sa vydarí, je na parádu. Púšťam si v hlave spätne, čo som prežila a vytešujem sa z toho. Taká milá úchylka. Kamošovi vraj zas robí radosť spätné púšťanie porna s prostitútkami.
Na začiatku som čakala život ako v dystopickom románe. Korona time. Ľudia vyškrabujú zvyšky z konzerv, prázdne ulice, zúfalý krik väzňov vo vlastných obydliach, zákaz vychádzania, inak drb jedna varovná obuškom medzi oči… Mali sme od toho ešte ďaleko. Zastal čas. Mohol aj vzduch.