„Môžete pyšne chodiť, pretože podľa mňa viete viac ako nejaký gymnazista, lebo jedna vec je naučiť sa nejaké dva názvy z dejepisu alebo zemepisu a druhá vec je vedieť dobre držať v rukách nejaký nástroj a niečo dobré pre túto krajinu robiť tak, ako to budete určite robiť vy.“ Takto náš milovaný vodca povzbudzoval budúcich murárov.
Tak a je to tu. Zabudnite na to kvantum voľna, ktoré ste aj tak využili len na prežieranie sa, a teraz si dávate predsavzatia plné Mačičkovej diéty. Začal sa normálny pracovný proces, a čím skôr sa doňho zaradíte, tým lepšie pre vás. Nepodliehajte spomienkam na povaľovanie sa pod stromčekom, bude to trvať celých 12 mesiacov, kým si to zopakujete.
Kto nepozná vlastnú minulosť, je odsúdený na jej opakovanie. Takto alebo nejako podobne učitelia dejepisu obhajujú neobhájiteľné: vlastnú existenciu. Týmito dvomi vetami som presne pred rokom začal sériu, o ktorej som si každý nasledujúci týždeň myslel, že je nad moje sily a niektoré články tak aj vyzerajú.
Minule som sa po rokoch náhodou vyskytol v Mlynskej doline a v jednom podivnom podniku plnom čudných ľudí v teplákoch som začul, ako jeden teplákovec hovorí ďalším piatim chlapcom v zapravených mikinách, že on keď príde na prednášku, tak si nastaví stopky na desať minút, a ak ho dovtedy prednášajúci nezaujme, tak buď
Rojkovia snívajúci o trvalom pobyte uprostred toskánskeho vinohradu sa nájdu v každej lepšej spoločnosti, Dailymale nevynímajúc, a tak som sa rozhodol, že vám dám jeden tajný tip na skvelú dovolenku.
