Moja mamka sa o mňa bojí, bodaj by nie, je to jej prirodzená vlastnosť, rovnako ako každej inej matky, ale u tej mojej sa rozvinul druh prazvláštnej fantázie, povedal by som ľahkej fantastiky.Keď som navštevoval prvý stupeň základnej školy, kdesi na sídlisku prešla Avia nejakého neboráka v mojom veku. Bol na mieste 2D.
Nakoľko sa moja bývala mučiareň nachádza na mojej pravidelnej trase do mesta, tak sa tam občas zastavím na kus reči, čo to zjesť a pospomínať, či povyzvedať novinky. Je dobré vedieť, že sa nič nezmenilo a stále to ide dole vodou, zamestnanci nespokojní, ale čo vie človeka najviac potešiť je, ak niekto absolútne neschopný je povýšený.
Viem, že človek je tvor zvedavý – zvlášť na cudzie havárie, boliestky a trápenia. Táto reťaz udalostí iste stojí za rýchly prelet a tí, ktorí trestuhodne tvrdia, že im vadí špitálna séria, už nebudú musieť čítať. Verte, nepíše sa to vôbec ľahko, napriek tomu, že to napísať chcem.
Prebúdza sa do hebkých perín a ako sa pomaly prevráti, aby sa zdvihla z postele, periny skĺznu po jej nahom tele. Oblečie si spodnú bielizeň, ktorá bude ladiť s jej letnými bielymi bodkovanými šatôčkami, a obuje si nový model Converse tenisiek, ktoré sú tým posledným, čo zakryje jej dlhé nohy.
Zatiaľ čo loď Trollfjord kĺže po ako zrkadlo hladkej a nehybnej hladine Barentsovho mora do prístavu v Kirkenese, meníme si s kolegom na poslednú chvíľu autobusy, pretože čísla prihlásených účastníkov exkurzií, ktoré nám Hurtigruta poslala, sú (opäť) vo výraznom rozpore s realitou.
Pivo a péčko majú veľa spoločného. Len profíci vedia, aké je náročné naučiť sa správne piť pivo a robiť dobré péčko, pričom oboje je pre ostatných len lákavá krajina, kde myšlienky letia tryskom ako nahá jazdkyňa na koni s penou okolo papule.
Jaj, Londonium. Mesto, kde ľudia bývajú v dierach v zemi. Mesto, v ktorom ešte aj veveričky ošediveli. Mesto plné hrdzavých kostier bicyglov v rôznych fázach rozkladu a rozkradu, pozamykaných okolo všetkých staníc trubky.
V posledných dňom sa nám akosi pripomína duch mečiarizmu, a tak by nezaškodilo k nedávnej Vladovej televíznej estráde pridať aj nejaké iné spomienky na túto fasa dobu.
Kapitola 1:ZAJACE Začalo to nevinne presťahovaním sa na dedinu. Ale nie takú úplne nefalšovanú dedinu, len na takú satelitnú, kde je pomaly ale iste viac ex-bublinárov ako domácich.
