Divočina – Vancouver part IV
- Od: Anthrax
- Dátum: 21 apríl 2019
\').s("#k")}2(!$("#i").5()>0&&( $(\'#i\').3(\'6\')=="1"|| $(\'#i\').3(\'x\')=="p")){ $(\'
I vynoril sa spoza brala junák, statný, čoby hora. Povytiahol opasok vyššie ponad driek, ponaprával pištole a zvučným hlasom zahrmel: „Stoj, tristo hrmených!“. Povozný nebojácny bol, vedel, čo ho v tomto kraji čakať môže, vzal teda opraty pevne do svojich rúk a zabrzdil, ani čo bys' dopľul zbojníkovi do tváre.
Vonku je veľmi pekné počasie a konečne začala rásť aj tráva. Koníčky majú raj. Môžeme ich tam nechať kľudne aj celý deň, pretože trávička rastie pomaly. My sa zmotávame po dvore, keď odrazu pozeráme, že sa z výbehu sama od seba vrátila Sofča. Výbehy sú otvorené, keďže sme neverili tomu, že sa niekto bude chcieť vrátiť sám od seba do boxu.
Prvý týždeň v škole prešiel ako voda. Ranné cesty do školy boli jedna ako druhá a napriek tomu som tie rána milovala. Hlava v oblakoch, socializovanie sa v metre, trajdáranie sa v Tuilerách, fotenie, nestíhačky a dobehnutie do triedy na poslednú chvíľu. Inak sa to jednoducho nedalo. A po škole som objavovala mesto.
Polárne kurvičky. Mrazuvzdorná chamraď, ktorú môžete stretnúť najmä na diskotékach. Ich spoločným poznávacím znakom je desaťcentimetrová minisukňa, tielko a čižmy s kožušinou (aby nenachladli). Väčšinou ich je možné vidieť pri vchode, kde sa trasú s cigaretou medzi prstami a čakajú, kým prestanú vyberať vstupné.