Spoločné priestory Keď som rozmýšlal na odsťahovaním sa z nášho takpovediac azylového bytu, zistil som, že by som si tým ani veľmi nepomohol.

Nenechajte sa zmiasť novembrovým počasím, naozaj je máj, čas lásky, resp. zvýšenej produkcie hormónov. A navyše som minule verejne sľúbil, že som skončil s mizériou a zúfalstvom hejtovania a budem sa držať hiraxovského hesla „keď nemôžeš povedať nič pekné, radšej nehovor nič a kúp si moju motivačnú literatúru", napíšem vám o tom, čo mám rád a čo sa mi páči.

Pre všetkých fanúšikov bojových športov tu máme druhý diel VÝZVY, v ktorej sledujeme dvoch borcov - Roba Pukača a Mariana Jakubíka, ktorí sa pripravujú na zápas o titul na podujatí Fight Explosion 5, 24.5. v Bratislave.Marián "Vejkin" Jakubík ako vyzývateľ a Robo "Diamantový Čávo" Pukač ako úradujúci šampión Fight Explosion.

Napriek populárnemu presvedčeniu sa dobrý milenec  nedá okamžite spoznať podľa toho, ako tancuje (tí najvrtkejší sú zvyčajne teplí), ani podľa prístupu k jedlu (gurmán dá často nakoniec prednosť šunčičke pred šukačkou).

V rámci utužovania neexistujúcich rodinných vzťahov som sa vybrala s mamou na Flóru. Keďže väčšina z vás tam asi nezablúdi, považujem za svoju svätú povinnosť sprostredkovať, čo vás na takej výstave čaká a neminie. Nič seriózneho, ba priam pretlak kokotín. Prikladám spontánny mobilný fotoreport.

Pre všetkých fanúšikov bojových športov tu máme prvý diel VÝZVY, v ktorej sledujeme dvoch borcov - Roba Pukača a Mariana Jakubíka, ktorí sa pripravujú na zápas o titul na podujatí Fight Explosion 5, 24.5. v Bratislave.

Takže čajočka sa objavila u vás doma a nemá na sebe tepláky so šiltovkou (ohoz je posledný bod, ktorý vám pomôže vyjasniť prípadné nedorozumenie). Ak je pekne nahodená, voňavá a vymaľovaná, môžete pokročiť k samotnému zvádzaniu.  Buďte pripravení.

Facebook je zlo, na tom sa všetci zhodneme. Preto na ňom nie som. Teda som, ale chodím tam málo. Teda, chodím tam dosť často, ale v podstate na ňom nič nerobím. Teda robím na ňom dosť vecí, ale nemám tam žiadne informácie. Teda vlastne mám tam dosť informácií, ale žiadnych priateľov. Teda vlastne mám tam aj nejakých priateľov, ale to je jedno.

V tom dome za mestom som bola len raz. Spoznala som jedného milého chlapíka náhodou v bare. Bol to jeden z tých večerov, keď som sa snažila vyzerať úplne normálne. Kúpil mi drink, bavili sme sa o bežných veciach, v našom rozhovore neboli žiadne dvojzmysly ani narážky. Celý večer sa ma ani nedotkol. Povedal mi, že vo mne vidí niečo čisté a to je jediná dobrá vec, čo vidí, keď sa rozhliadne. Myslela som si, že je len naivný a že bude ľahké omotať si ho okolo prsta.