Nenechajte sa zmiasť novembrovým počasím, naozaj je máj, čas lásky, resp. zvýšenej produkcie hormónov. A navyše som minule verejne sľúbil, že som skončil s mizériou a zúfalstvom hejtovania a budem sa držať hiraxovského hesla „keď nemôžeš povedať nič pekné, radšej nehovor nič a kúp si moju motivačnú literatúru", napíšem vám o tom, čo mám rád a čo sa mi páči.

 

 

TV


Men at work

Kto by nemal rád sitcomy? Je to farebné, hýbe sa to, má to iba dvadsať minút, keď zmeškáte jednu epizódu, nič sa nestane a navyše je to úplne blbuvzdorné, lebo aj tí, čo absolvovali humoroktómiu, si prídu na svoje vďaka tomu, že umelý smiech im napovie, kedy bolo niečo vtipné. Teda reč je o sitcomoch anglo-amerických, pri tých slovenských sa umelý smiech generuje pravidelne každých 5 sekúnd, bez ohľadu na to, že sa tam nič nedeje (fakt, vyskúšajte, keď neveríte).

 

A existujú rôzne druhy sitcomov, napríklad také kultovky, ktoré pozeráte, lebo ich pozerajú všetci a keď sa o nich bavia, máte silný pocit spoločenskej exklúzie. A potom stálice, ktoré dávate len zo zvyku a zasmiali ste sa naposledy pred troma sériami. A z času na čas sa objaví niečo, čo vás chytí za srdce a za gule a už vás nepustí a jediné, čo ohľadom dotyčného seriálu ľutujete je to, že nemá viac epizód. A Men at Work je presne tento prípad. V podvečerných rotáciách slovenských komerčných TV ho asi neuvidíte, ani na odovzdávaní EMMY, no tým lepšie. MaW má síce všetky sitcomové klišé, ktoré sme videli a povedať „Simpsons did it!" si môžeme zhruba pri každej druhej epizóde. To ale nevadí, lebo MaW má napríklad veľmi sympatické postavy – štyria týpci muklujúci v lajfstajlovom časáku, ktorých dennú náplň tvorí to, že sa navzájom zjebávajú, pritom je jasné, že sú to kamaráti na Život a Slovenku. Tak výstižne vystihnutá esencia chlapského priateľstva, to sa vidí málokde.

 

No a ďalej tu máme brilantne napísané dialógy a situácie, ktoré si navyše vystačia bez toho, že by na nás v každej časti kydali vedrá romantiky a na konci ukázali zdvihnutý prostredník (áno, Who I Banged Before Your Mother, pozerám na teba) a netočia sa iba okolo jebačky a prdenia (Mmméééénnnn). Jednoducho, MaW musíte vyskúšať, garantujem vám, že sa vám bude páčiť a ak nie, vrátim vám peniaze za tú polhodinu broadbandu, čo ste to ťahali z torrentov. Tak (s)ľubujem!

 

 

Mjúzek


Slowly Rolling Camera

Hudba je ako prirovnanie – buď sa podarí alebo nie. Dôvod, prečo niektoré zhluky tónov považujeme za odpad a iné zhluky rovnakých tónov za to najlepšie, čo sme kedy počuli, mi nie je známy. No tento mechanizmus funguje, a preto niekomu sa páči Rachmaninov a niekomu Škridllex. Väčšinou si ale poviete „meh, môže byť", potom si to vypočujete ešte dvakrát a najskôr sa k tomu dostanete až vtedy, keď omylom na mp3-playeri stlačíte tlačidlo „random".

 

Výnimočne sa ale stane, že narazíte na skutočný hudobný skvost, niečo, čo vás donúti zastaviť sa v čase a priestore, naskočí vám husia koža a postavia sa vám bradavky. Niečo, pri čom chcete za súmraku zasnene hľadieť z okna vlaku na zasnežené polia, ležať počas letnej noci v tráve a pozorovať hviezdy alebo (znovu) stratiť panictvo. Niečo, čo si musíte púšťať stále dokola a čakáte, že nastane tzv. Gotye efekt a vám sa to každú chvíľu zhnusí a ono nie, ono je to stále rovnako dobré. A taká je aj Slowly Rolling Camera. Zoberte to najlepšie z prvých albumov Cinematic Orchestra, pridajte až gospelovo precítený ženský vokál a tú tajomnú ingredienciu, ktorá spôsobuje to, že hudba nevnímate len esteticky, ale aj emotívne a trochu sa k tomu priblížite. Ale čo vám budem písať, veď si to vypočujte sami.

A keď sa vám to nebude páčiť, pustite si Pharrella, dementi.

 

 

 

 

Komiks


Jeroom

Ako povedala Iveta Bartošová: „Zmysel pre čierny humor je ako nohy. Buď ho máte alebo nie." A preto, keď si poviete, že „Ja mám rád čierny humor, ale..." je to rovnaké  tvrdenie ako „Nie som rasista, ale...". Čiže to znamená, že zmysel pre čierny humor nemáte.

 

Nevadí, taký belgický akosadoritiprekladáslovocartoonist? menom Jeroom ho má na rozdávanie. Jeho kresby ste kde-tu na internetoch už museli vidieť, ale len keď jeho diela vidíte pokope, napríklad na jeho facebookovej stránke, musíte oceniť Jeroomovu zvrátenú kreativitu, provokatívnosť a fakt, že mu vôbec nič nie je sväté. Či už ide o sureálnu komiksovú sériu o roztomilých zvieracích kamarátoch, vintage obrázky s absolútne nepasujúcim textom, bohumilý antikresťanský humor alebo frky s Hitlerom, musíte uznať, že Jeroom zmysel pre čierny humor má. A jasné, že je trošku magor, ale je podľa mňa vždy lepšie byť zábavný mentál, ako nudný.

 

Tak sa majte pekne, ľúbte sa a nezabudnite svojich milovaných vyklátiť pod čerešňou.