December je jeden z mojich dvanástich najobľúbenejších mesiacov. Síce ho nemám rád až tak ako napríklad Opatovský a iní králi vianočných firemných večierkov, no má svoje pozitíva. Už jeho názov má isté príjemné alkoholické konotácie (december – dec – deci – dva deci... chápete), no a navyše vďaka klérofašizmu v našej samostatnej, zvrchovanej a svojstojnej republike mám odo dnes štyri dni dovolenky, no kvargliť doma budem až celých jedenásť dní! Popiči! Už len dopísať tento debilný článok... Takže:

 

 

Školstvo

 

Satanov šlabikár

Neviem, či ste to zachytili popri všetkých tých vianočných reklamách, pastierskych listoch, mŕtvych juhoafrických disidentoch, mŕtvych holyvúdskych hercoch a ich spolujazdcoch, ktorí nás ale nezaujímajú, lebo nie sú holyvúdskymi hercami, ale slobodomurárski židoboľševickí vyznavači kultúry smrti sa pekne potichu pokúsili indoktrinovať naše nevinné, v kresťanskom duchu vychovávané detváky svojím zvráteným učením a vydali tzv. Hupsov šlabikár.  A v ňom sa spomína, a teraz pozor - rozvedená rodina! Áno, aj mne pri prečítaní si tohto slovného spojenia padol krucifix zo steny a odbil kúsok z rámu obrázka svätého Rostasa, patróna všetkých konšpirátorov, no bratia a sestry v Kristu, treba nabrať silu a bojovať s týmto démonom marazmu a celospoločenského rozvratu, preto ešte zotrvajte a čítajte, čo by nevinným detským dušiam zapovedané malo ostať:

 

„Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy. Sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená. Potom sa potešila. Už to pre mňa od zajtra nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň."

 

Sila, čo? Toto je také vážne, že už sa tým zaoberal aj Hirax a o ňom som si myslel, že má takéto povrchné pozemské záležitosti ako šlabikáre prudko fpiči a články na blog píše len preto, aby na ich koniec drbol harmonogram svojho „Happy happy joy joy" turné.

 

No a teraz kontrolná otázka: Kedy ste naposledy použili vo vete slovo „žúžoľ"? Ja okrem predchádzajúcej asi ešte nikdy, takže ak aj vám je čudné, prečo sa v texte všetci volajú Žofia Žufanová a Žigmund Želé, tak rozmýšľate dobre, pretože jediným účelom textu je, aby prváčikovia našli v texte písmeno „ž". Rozvodobijci si totiž v tom spravodlivom svätom hneve zabudli uvedomiť, že šesťročné deti sa iba učia čítať, nie aj rozumieť písanému textu (odhliadnuc od toho, že podľa nedávneho výskumu, hrubé hovno rozumejú písanému textu aj oveľa staršie deti a čítajúc si internetové diskusie mám niekedy dojem, že aj väčšina dospelých), preto je úplne jedno, či tam je napísané toto, alebo „Židovský žrebec Želmír žužle žltú žeruchu".

 

A aj keby to náhodou nejaký prváčik na vyššom evolučnom stupni kognitívneho vývoja pochopil, tak predpokladám, že ešte predtým, než sa z neho stane polygamný bisexuálny úchylák, mu rodičia vysvetlia, že rozvedená rodina nie je žiadna bizarná anomália, ale celkom bežná vec a keď má jeho spolužiak Milanko ocka na víkend a ocka na týždeň, nie je to dôvod, aby mu každú veľkú prestávku hádzal kružidlo do chrbta a lial mu do nosa atrament.

 

 

Politika

 

Intoleranz Endlösung

Viete, čo je zlé na tom byť europoslancom? Vôbec nič. Máte desaťlitrový plat, ošatné, cestovné, stravné a pokojne by som eurokotom doprial aj nejaké to eutanázne a kremačné, ak sa zaviažu si ho vybrať ešte v tomto funkčnom období. Ale dobre, boli demokraticky zvolení, takže čo ja už s tým. No ako sa hovorí, iniciatívny euroblbec je horší než eurodrôtom do oka a týmto zmrdom zajvne nestačí sa zaprezentovať a potom celý deň prdieť do stoličky s vedomím, že Európska únia bola vytvorená za účelom voľného pohybu tovaru, osôb a kapitálu, čo sa už dávno stalo, tak teraz to stačí už iba neposrať.

 

Títo eurokoti ale nie, oni musia vymýšľať stále niečo nové, lebo veď tie uhorky sa samé nezakrivia, becherovka sama neochutí a hejteri neprestanú sami od seba hejtovať. Treba tomu trošku pomôcť, napríklad takou „Smernicou pre rovnoprávne zaobchádzanie", ktorá znamená "tvrdú akciu na boj proti neznášanlivosti, obzvlášť s cieľom zničiť rasizmus, etnickú diskrimináciu, náboženskú netoleranciu, totalitné ideológie, xenofóbiu, antisemitizmus, antifeminismus a homofóbiu." Ani Horst Fuchs by to lepšie nenapísal... Snaha o to že, keď niečo zakážeme, automaticky to prestane existovať, sa predsa už jedného dňa musí vyplatiť, takže pevne dúfam, že táto iniciatíva prejde. Veď ako povedal Paolo CoEÚlho „Ak niečo veľmi chceš, celý europarlament sa spojí, aby si to dosiahol".

 

A spôsob realizácie je tiež fasa, veď si prečítajte priamo v linku, ja vyberám len najväčší hajlajt „Členovia zraniteľných a znevýhodnených skupín majú právo na osobitnú ochranu... Osobitná ochrana môže vyjadrovať preferenčné zaobchádzanie." Čiže zvýhodníme znevýhodnené skupiny, čím sa stanú zvýhodnenými na úkor tých pôvodne neznevýhodnených, ktoré tým ale znevýhodníme. Len neviem, či sa potom zase budú reverzne zvýhodňovať teraz už znevýhodnení hajzli, čo si dovolili narodiť sa ako bieli heterosexuálni európski muži, alebo už sa to nechá tak.

 

Ďalej sa budú všetky prejavy netolerancie samozrejme aj trestnoprávne sankcionovať a majú byť vytvorené akési špeciálne jednotky na ich potieranie. Navrhujem šedé uniformy a k tomu dúhové obušky. Podľa mňa by bolo možno ešte dobré každého človeka usvedčeného z intolerancie nejako označiť, aby sme vedeli s kým máme tú česť. Taký symbol vyšitý na odeve na viditeľnom mieste, napríklad na hrudi by bol fajn. Za viac porušení zákona by som poslal previnilcov do špeciálnych resocializačných táborov, kde z nich humánnymi prostriedkami tú netoleranciu vytlčieme. Teda vyliečime. To je jedno, jednoducho „Wir müssen die Intoleranten ausrotten!"

 

 

Vianočný bonus

 

Flitre

To si tak zdobíte stromček, ako každý rok, lebo veď všetci to robia a aj sa vám to páči, lebo sviečky na ňom dávajú také teplé tlmené svetlo, pri ktorom sa dobre pozerá Die Hard, Prepadnutie v Pacifiku, Long Kiss Goodnight a iné typicky vianočné filmy, keď zistíte, že vaše ruky vyzerajú zase ako keby ste päť minút mágali kozy lacnej striptérky. A potom si uvedomíte, že v koberci tie lesklé sračky budete mať ešte na Veľkú noc. Naozaj neviem, komu kedy napadlo, že keď sa niečo ponorí do nekvalitného lepidla a potom do mikroskopických plastových žiarivých pilín, vyzerá to krajšie, ale keď sa tomu človeku tie flitre tak veľmi páčia, nasypal by som mu ich do očí a potom mu ich držal zavreté, až kým by nezošalel, muahahahaha! Šťastné a veselé!