Najláskavejšia rubrika politicky najkorektnejšieho slovenského webmagu sa vracia aj v mesiaci medzi mesiacom knihy a mesiacom lásky.

 

 

 

Šport

 

Prasák Sagan

Nebyť toho, že Perinbabe ešte aj začiatkom apríla snežilo z nosa, toto by snáď bola téma číslo jeden, šport-nešport. Slovenský cyklista Sagan si dovolil chytiť pódiovú nafukovaciu anču, pardon – hostesku, za prdel. Aj keď to nebolo razantné stisnutie, ako keď chcete vyžmýkať polovicu málo zrelého pomela, skôr ako keď máte jedenásť a chcete sa dotknúť peknej spolužiačky a neviete úplne ako a kde a bojíte sa, že keď to spravíte, hodí po vás peračník, no spôsobil tým takú senzáciu, že aj keby vyhral Tour de France iba s jedným kolesom a bez použitia nôh, písalo by sa o tom menej. Bolo to totiž vraj sexistické. Síce som si doteraz myslel, že sexizmus je niečo ako diskriminácia na základe pohlavia, ale tak už sa to zjavne ujalo v tomto zmysle a tento chaos v pojmoch asi nebudem vedieť zvrátiť ani ja svojím mienkotvorným blogovaním.

 

Úprimne, nie je to síce správanie nositeľa čestného rádu úcty k ženám a v čase, keď sa musíte verejne ospravedlňovať aj za to, keď žene pochválite účes, to nie je ani veľmi racionálne, ale tak u svätej Pietruchovej, čo je na tom sexistické? Bloncka v legínach, ktorá je platená za to, aby stála, vyzerala a usmievala sa a spontánne bozkávala na líce víťazov pretekov, sexistická nie je. Systém, v ktorom je normálne, že ženy sú degradované na ozdoby slúžiace na iluminovanie víťazného pódia, tiež sexistický nie je. Ale Sagan, ktorý tento systém využije, aj keď nie úplne štandardným spôsobom, je hnusné sexistické prasa, ktoré si zaslúži, aby ho stádo sufražetiek udupalo kopytami a doškriabalo krátkymi nenalakovanými nechtami. Nechápem. Aha, a hej, aby som nezabudol, hostesky Maye (jej meno by sme samozrejme nebyť tejto pseudokauzy ani nevedeli) sa to veľmi dotklo, ale v tom momente s tým nemohla nič spraviť, lebo... hm, to vlastne nevysvetlila. Dotklo sa jej to zrejme až potom, keď zistila, že za chytanie za riť nedostane zaplatené. Veď to poznáte – slečna, táto bankovka je falošná – preboha, znásilnili ma!

 

 

Kultúra

 

Plačkovej nové kozy

Objav britských vedcov, že chlapi sa ženám radi pozerajú na kozy, je jedným z najdôležitejších v histórii. Hneď po ňom nasleduje objav, že tento fakt sa dá dobre speňažiť. No a niektorí jedinci (väčšinou s peroxidom na hlave... just sayin‘) si z toho odvodili, že keď im odhaľovanie prsníkov veľkosti A zarobí sumu X, tak veľkosť B im musí zarobiť sumu X krát dva. Kktina, čo? Ale vysvetlite to takej Plačkovej a iným používateľkám silikónového priemyslu.

V každom prípade Zuzka Plačko si dala do ceckov vraziť ďalšie implantáty, každý o kubatúre 800 ml, čím dosiahla:

a) úplne prirodzený tvar poprsia, typ zásobník na paroplyn, Slovnaft sekcia 4-C

b) supiš pocit zo samej seba, lebo vždy chcela, aby ľudia obdivovali jej osobnosť a rešpektovali ju za to, čo má vo vnútri. A toto vôôôôbec nebol sarkazmus.

 

A navyše všetko ide podľa sofistikovaného biznis plánu, ktorý by sa dal charakterizovať sloganom „viac silikónu, viac adidas“. Aj keď  hneď po zákroku to nebolo také veselé ako mašlička na hlave Hello Kitty, lebo Zuzka sa sťažovala, že sa cíti, citujem: „na piču“. No čo už, raz za čas sa musí človek cítiť aj na to, čím v skutočnosti je.

 

 

Zdravotníctvo

 

Výmenné lístky sú späť!

Ako povedal Charlie Chaplin po bitke pri Kresčaku: „Najviac na politikoch ma sere to, že zo mňa stále robia dementa.“ No ok, možno to nebol on, ale to tvrdenie je pravdivé. Je fascinujúce s akou bohorovnou prijebanosťou (terminus technicus) vám politici vrazia hrdzavý nôž do stehna, povedia, že to je pre vaše dobro a ešte si za to vypýtajú sto eur.

 

Boli ste v poslednom čase u lekára? Myslím teraz u tých predpisovačov paralenu, zvaných obvoďáci. Ja naštastie už dlho nie, no čo si pamätám, dal sa tam čakaním zabiť krásny poldeň strávený čítaním troch rovnakých letákov (sirup proti kašľu, sirup proti kašľu pre deti a riziká obezity), ktoré sa periodicky menili v závislosti od práve aktuálneho farmaceutického sponzora. No a prečo si túto príjemnú kratochvíľu nedopriať aj častejšie, no nie? Veď ísť k doktorovi, aby sme mohli ísť k doktorovi, je také slovenské. Yo dawg, I heard you like doctors...

 

A samozrejme, človek pokiaľ ide o jeho zdravie, je strašný blbec. V jednom kuse sa stávalo, že pacienti s krvácaním z riti klopali na kožnom, svrbiace zaslzené oko chceli liečiť na chirurgii a ľudia s otvorenými zlomeninami si mysleli, že to je psychosomatické, tak sa hneď hnali na psychiatriu. V každom prípade som rád, že sľuby o istotách sa napĺňajú. Aspoň teda ja som si bol dosť istý, že väčšina legislatívnych rozhodnutí budú kraviny, ktoré budú až mraky trhať. Vy nie?

 

 

Politika (bonus)

 

Monika Vuitton-Burberry za župana

SMER – Sociopatická Demencia postaví ako kandidátku za bratislavského župana Moniku Flašíkovú-Beňovú. Ja k tomu nemám čo napísať, resp. aj mám, ale bojím sa, že ak by som napísal, vypadol by internet na celej severnej pologuli, takže nie.

 

Papiky a cmuk zase o mesiac.