Čakám v tmavom, zle vetranom bare. Trčím tu už hodinu. Ten jebo mi trikrát volal, že je na ceste a že si mám objednať pitie na jeho účet. Začala som decentne s fínskou vodkou, ale teraz už pijem šesťhviezdičkový koňak. Znova si pretriem pery rúžom. Predstava, ako tá nepríjemná mrcha za pultom škrabe môj červený rúž nechtom z pohára, mi robí dobre. Nepotrpím si na drahé veci, ale rúže si kupujem kvalitné, lebo len tie vydržia na kraji pohára naozaj dlho. Keď nemôžete zanechať dobrý dojem, nechajte aspoň odtlačok vašich pier.

 

Treba mi cikať, ale bojím sa, že len čo sa zdvihnem od stola, príde ten pablb a ja budem musieť za pitie platiť sama. Ani neviem, prečo mi na tomto rande tak záleží. Nerandím často, osobne dávam prednosť rýchlovke na parkovisku. Pekne v tme, bez mien, sľubov a naposledy aj bez kondómu. To bola chyba, som si to vyčítala celé dva týždne, kým mi nutkavá potreba čokolády a kastrácie suseda nenapovedala, že môj PMS je tu a tehotná nie som. Môžem byť ešte niečím nakazená, ale to sa mi nechce riešiť. Testy na AIDS vám aj tak nič nepovedia skôr ako tri mesiace po takejto nezodpovednej súloži a všetko ostatné sa dá liečiť. Nebudem tri mesiace v strachu, ale zamyslieť som sa zamyslela. Je načase skúsiť nájsť si niečo stále. Istotu. Pevný ostrov v mojom živote. No proste niečo obyčajné, nudné, monogamné. Kino, večera, kvietky a všetky tie sračky okolo.

 

Tohto týpka mi dohodila kamarátka. Je to jej kolega z práce a vraj ma s ňou niekde videl a teraz jej nedá pokoj. Chce sa so mnou stretnúť a zoznámiť. Na to, aký bol na to nadržaný, si dáva pekne načas. Toto miesto som vybrala ja. Mám to tu rada. Ponuré, smradľavé a väčšina hostí má nepríčetný pohľad. Mám tu pocit domova. Akurát tá mrcha za barom ma neznáša. Na moje prekvapenie sa vytiahne spoza baru a príde k môjmu stolu.
"Vyzerá to, že mešká, čo?", samoľúbo sa na mňa usmieva, "Dáš si ešte niečo? Možno mám v kabelke nejaké tabletky na sklamanie." Teraz sa už vyškiera na celé kolo. Panička je vtipná.
"Máš tu cigary? Ale také poriadne, nie tie pašované sračky.", pýtam sa jej.
"A ty to rozoznáš, moja?", chuť udrieť ju pohárom po hlave nebezpečne rastie.
"Ale áno. Tak ako viem, že si mi do pohára naliala len polovicu toho koňaku, čo som si objednala. Zvyšok si doliala z toho lacného, čo si popíjaš pod pultom." To nečakala. Nesnaží sa zapierať. Len sa potichu otočí a ja viem, že dostanem tú najlepšiu cigaru, čo má.

 

Cigary nefajčím. Nemám na to trpezlivosť. Ale bola drahá a bude sa dobre vynímať na účte, ktorý dostane moje opozdené rande ako prvý darček. Skryjem ruky pod stôl a pomaly mrvím suchý tabak na dlážku. Ten pocit je celkom vzrušujúci. Asi sa vykašlem na toho debila a nájdem si niekoho na jednorázovku. Obzerám si jednotlivých chlapov pri bare. Nič, nič, malý vták, nič, bez peňazí, gay, nič, ten tak po šiestich ďalších drinkoch. Dnes nemám šťastie.

 

"Prepáč. Meškám." dvíham pomaly oči od celkom slušne vydutého rozkroku v modrých rifliach, cez klasické modré tričko jemne obtiahnuté cez prsné svaly k prekvapivo sympatickej tvári.
"Meškáš.", poviem, ale nevystriem ruku k pozdravu. Ešte stále mám asi tretinu cigary na rozmrvenie.
"Čo je toto za hnusné miesto?" sadá si oproti mne a obzerá sa. "Prečo je tu taká tma?"
"Lebo som škaredá a nechcela som, aby si to hneď videl.", snažím sa byť ironická.
"Nezabúdaj, že som ťa už videl. Viem, kto si. Viem, ako vyzeráš. Viem, čo si zač." Napriek tomu, že takmer šepká, počujem každé jeho slovo aj v tom hluku okolo. Po chrbtici mi pomaly šplhá nepoznaný pocit. Musím zatiahnuť lopatky k sebe, kým sa mi cez šiju prevalí vlna zvláštnej rozkoše.
"Čo si dáte na pitie, pane?." Len táto krava mi môže vstúpiť do takmerorgazmu takým sprostým spôsobom.
"Nič. Zaplatím za dámu." odpovedá, no nespúšťa zo mňa oči. "Aj za tú cigaru, čo rozmrvila pod stolom. Pridajte si k účtu 20 % ako sprepitné, nech vás to tak nemrzí, keď to budete zametať.", prejde pohľadom z mojej prekvapenej tváre na barmanku. Chvíľku si ju obzerá s naklonenou hlavou. Barmanka vyťahuje jeden z najzvodnejších úsmevov, aký je schopná vyčariť. Nakláňa sa k nemu a dáva si záležať, aby jej kozy mali v strede jednu čiarku. Chvíľku jej celkom otvorene pozerá na prsia. Potom sa milo usmeje a znovu ju požiada o účet. Keď prekvapene odchádza, pozrie znova na mňa.
"Vôbec sa nečudujem, že ju nemáš rada. Môžem ju zbaliť, zatiahnuť za bar do tvojho obľúbeného výklenku a môžeme ju pretiahnuť a zabiť. Chcela by si?", nakláňa sa bližšie "Tak chcela?"

 

Prudko sa zdvihnem. Roztrasené kolená mi bránia v rýchlom úteku. Tak sa snažím aspoň rýchlo kráčať von. Čo sa to tu deje? Je to ako zlý vtip. Bola som pripravená na hodiny rozprávania o jeho rodine, aj o jeho aute, práci, športových kluboch. Pitia zlých drinkov a zúfalej potreby po nikotíne. Aj na uslintané bozky v aute a pokusy dostať sa mi rukou do rozkroku. Ale toto je niečo iné. Môj dravec vetrí iného dravca. Celé moje telo sa chveje. Chce byť ovládané, týrané a ukojené tým psychopatom, čo vie o mne toho až príliš. Ďalej už nezájdem. Sadám si na lavičku v tmavom výklenku. Mám pre tieto miesta zvláštnu slabosť. Viem o takmer všetkých v tomto meste. Príliš neskoro si uvedomujem, že tu nie som v bezpečí. On vie, kde ma nájde. Nemám však silu odísť, alebo len nechcem?

 

Dá si chvíľu načas, kým vyjde z tmy.
"Desím ťa?" pýta sa. Neodpovedám.
"Viem o tebe všetko. Keď som ťa prvýkrát videl s tou chuderkou z kancelárie, bola si ako žiarivé svetlo na konci tunela. Tvoj úsmev bol dokonale spoločenský, ale tú nenávisť v očiach vieš utajiť len ťažko. Ty ich všetkých nenávidíš, že?", sadne si bližšie, než sa na prvé rande patrí.
"Od tej chvíle som ťa všade hľadal. Až som ťa uvidel vychádzať z tohto tmavého kúta a za tebou sa motať nejakého zmäteného chlapa s červeným krížikom na čele. Vraj si ho skoro zabila. Nemohol som sa prestať smiať. Si neuveriteľná!", nemám slov a to sa mi nepodobá. Svet okolo sa začína pomaly točiť.
"Dívam sa na teba. Stále. Som stále niekde pri tebe, len o tom nevieš. Urobím, čo povieš, aby som to tvoje šialenstvo mohol s tebou zdieľať. Ak nechceš, zaleziem opäť do tieňa. Len mi dovoľ ťa pozorovať. Učiť sa od teba." Ukazovákom mi prechádza po krku. Kreslí mi tam rovnú čiaru čistého rezu cez obe krčné tepny.
"Mám pre teba prekvapenie. Ale musíš mi veriť. Choď domov. Vezmi si oblečenie na pár dní a príď asi tak o hodinu a pol späť na toto parkovisko. Taxík som už zavolal a zaplatil." Dlho sa mi díva do očí. Potom vstane a odíde.

 

O hodinu a pol stojím na parkovisku. V ruke malá taška so všetkým, čo by som mohla potrebovať. Žiadne sexi prádielko, žiadne erotické hračky, ani lubrikant. Nič, čo by mi dávalo pocit lacnej kurvy.
"Si tu. Pri predstave, že neprídeš, som nemohol dýchať.", chytí ma za ruku a vedie ma k autu zaparkovanému úplne v rohu.
"Niečo pre teba mám.", otvorí kufor a ja sa dívam do očí na smrť vystrašenej barmanky. Má prelepené ústa a zviazané ruky a nohy.
"Na čo ju potrebuješ?" to je snáď prvá veta, čo mu poviem, odkedy odhalil moju malú pomstu s cigarou.
"Ja na nič. Ty sa potrebuješ uvoľniť. Je celá len tvoja." podáva mi ostrý rezač na koberce. Nakloním sa k barmanke a odlepím jej ústa. Chce kričať, ale niečo v mojom pohľade jej v tom bráni. Pomaly jej prerežem špagát na rukách a nohách. Schválne pritlačím viac, ako je nutné. jej strach a malý pramienok krvi uvoľnia moje napätie.
"Choď. A nebuď hlúpa. My vieme, kto si a ty teraz vieš, ako ľahko môžeš umrieť." prikývne a uteká od nás opačným smerom. Otočím sa k nemu. Chcem mu povedať, že jeho hra sa mi páči. Jeho prudká vášeň je len odozvou tej mojej. Takže nakoniec predsa budem mať sex na parkovisku. Len tentokrát to bude iné. Tentokrát som sa zamilovala.