Tím uörk

 

Schopnosť a ochota pracovať v tíme je rovnako nepostrádateľnou vlastnosťou každého úspešného motroka ako cieľavedomosť, dynamickosť a flexibilita. Na otázku, či ste tímový hráč, existujú iba dve možné odpovede, a to „áno“ a „určite áno“. Túžba pracovať samostatne, alebo nebodaj sám, je v dnešnej dobe jasným príznakom sociopatie, rebelantstva a čudáctva.

 

Celoranná úloha: Predstavte si priemerne inteligentného človeka. Máte? Nič moc, že? A teraz si uvedomte, že štatisticky je polovica ľudí ešte blbších ako on. Čo z toho vyplýva? Že polovicu zloženia tímu tvoria podpriemerne nadaní dementi.

 

Dôvod existencie pracovných tímov je pomerne nejasný. Ich obľúbenosť zrejme vznikla otrockým preberaním zahraničnej manažérskej literatúry, no v domáckych podmienkach to často dopadá tak, že prácu, ktorú zvládnu dvaja, vykonáva tím štyroch osôb, ale ani jedna z nich poriadne, čo je dôsledkom neadresnosti a rozptýlenej zodpovednosti. Nám ale nezostáva nič iné len sa tejto neblahej skutočnosti prispôsobiť, prípadne z nej vyťažiť čo najviac.

 

Aby sme úspešne prešli v tíme, musíme si vytvoriť istý sociálno-pracovných status, a to sa nedá bez toho, aby sme poznali štandardné zloženie bežnej arbeitsgruppe. Aj keď utopisti a idealisti hovoria, že každý človek je individualita, sú isté štandardizované typy, s ktorými sa stretneme v menšom alebo väčšom počte úplne všade. Napríklad:

 

Pitcheur

Schválne som slovo pičér zdefonetizoval, pitcheur znie oveľa vzletnejšie (asi to bude tým nádychom francúžštiny; odbočka: vedel by mi niekto vysvetliť, prečo 90% žien považuje francúžštinu za neskutočne koitálnu reč? Mne väčšina francúzskych slov znie, ako keby pri ich vyslovovaní sa niekto snažil olízať si vlastné mandle...). Pracovná náplň pitcheura spočíva v tom, že sa neustále sťažuje (po slovensky: pičuje), a to úplne na všetko – od farby koberca, cez pracovnú dobu až po textúru erárneho hajzlového papiera. Najčastejšie sa ale pitcheur sťažuje, ako má strašne veľa roboty. Vtedy sa ale nesnažíme pitcheurovi vysvetliť, že keby len zlomok energie a času, ktorý má, venoval práve svojej práci, mal by jej menej. Aj keď je totiž počúvať neustále mindžovanie pomerne vyčerpávajúce, je pitcheur veľmi užitočný prvok každého tímu. Treba ho však správne nasmerovať, aby svoj negativizmus demonštroval pred šéfom a zahrnul doň celý tím, t.j. treba mu dodať odvahu a prejaviť spolupatričnosť tak, aby sa jeho pitching zmenil z JA (mám veľa roboty) na MY (máme veľa roboty). Tak budú všetci vedieť, že aj vy ste veľmi zaneprázdnený, aj keď to napríklad vôbec nie je pravda a vy osobne ste to nikdy netvrdili.

 

Bizy kok / bič

Na rozdiel od pitcheura, bizy kok je aj v skutočnosti zaneprázdnený – často ho vídať, ako telefonuje na chodbe, pričom pri telefonovaní nikdy nesedí, ale sa prechádza. Rovnako málokedy sedí pri svojom stole, resp. kjubikli, a preto sa takmer nikdy nedá zastihnúť. Ak od neho nebodaj niečo chcete, dostanete to v najlepšom prípade po termíne, prípadne vôbec, lebo bizy kok na to jednoducho v návale povinností zabudne. Jeho zaneprázdnenosť však spravidla nesúvisí s jeho pracovnou náplňou, ale častejšie s tým, že je roztržitý a neorganizovaný, prípadne cez pracovnú dobu rieši súkromné záležitosti, alebo má ďalší part-time job. Bizy kok nie je nebezpečný, skôr tragikomický, jediný problém nastáva vtedy, keď od neho niečo potrebujeme. To sa však stáva málokedy, lebo bizy kok nič poriadne nevie, a kým sa zistí, že vo firme hovno robí, je spravidla už niekde inde.

 

Kuchynkový opierač

Tento typ je často vidieť a počuť – najčastejšie ráno v kuchynke, kde sa rozpráva napríklad o tom, koho klátil predchádzajúci deň (ak sa rozpráva s kolegom rovnakého pohlavia), alebo sa snaží zabezpečiť niekoho, koho bude klátiť dnes. Napísal by som, že dnes po práci, ale kuchynkový opierač nechodí do práce pracovať, ale socializovať sa. Z hľadiska výkonnosti je teda úplne postrádateľným článkom každého tímu, no často je pomerne zábavný a vďaka svojim soft skills vie vždy najnovšie firemné drby, vďaka čomu je nevyhoditeľný a istým spôsobom aj užitočný, ak sa neváha o ne podeliť.

 

Ofis slat

Korporátna rozhoďnožka je snáď v každej firme. Aj keď vie ledva naraz kráčať a dýchať, je pomerne obľúbenou figúrkou, najmä na firemných večierkoch, kde po dvoch fernetoch tancuje na stole, po štyroch ukazuje tetovania na vnútornej strane stehna a po šiestich sa nechá naložiť na pánskych záchodoch. S kuchynkovým opieračom tvoria takmer dokonalú dvojicu a prípade, že tímový pitcheur je žena, konflikty medzi týmito dvoma sú nekonečným zdrojom zábavy.

 

Flákač

Nikdy sa mu nič nechce a prácu považuje za nutné zlo. Na rozdiel od pitcheura ale nemá potrebu vyvolávať okolo seba pocity napätia a beznádeje. Navyše vďaka svojej lenivosti často príde na originálne zjednodušujúce riešenia pracovných úloh, okrem toho dokáže účinne selektovať ich dôležitosť. Okrem toho ostatným členom tímu pripomína, že existuje aj niečo, čo sa volá súkromný život a neznamená to kŕmenie mačky, s ktorou žijeme v prenajatej garzónke po tom, čo sme ju nechali do noci hladovať, aby sme stihli dedlajn alebo prípravu prezošky. Preto jeho pozíciu v tíme rešpektujeme, keďže kľúčom k produktivite a efektivite na pracovisku nie je vedieť, čo skôr urobiť, ale na čo sa skôr vysrať. A touto krásnou vetou, ktorá by si snáď aj zaslúžila byť nažehlená na tričku alebo ako magnetka na firemnej chladničke, by som to ukončil. Ak by vás však mrzelo, že sa nemáte po zvyšok dňa ako zadrbávať, nech sa páči – korporátne omaľovánky (ďalšie nájdete v galérii):

 

 

pics via