Za ten čas, odkedy som posledne písal, sa zasa veľa udialo. Rozmýšľam, ako sa môžu veci takto rýchlo obrátiť, a čo bolo tak, je inak a potom celé naopak.

Apríl priniesol aprílové počasie a to sa s nami zahrávalo úplne nepredvídateľne. Už sme sa tešili, že bude po mrazoch a ono nie. Sneh sa roztopil, aj 20 stupňov bolo a potom zasa nasnežilo a prišli mrazy. Vietor fúkal tak, že čo nebolo priskrutkované, odletelo. Hneď ako opadlo trochu snehu, rozozvučali sa v lese píly. No, v lese. Teda v tom, čo z lesa ostalo. Za ostatné roky sa vlastne skoro všetko vyrúbalo. A čo ostalo, to by som sa lesom už neodvážil nazvať. Teraz sa človek bojí dažďa, aby neprišla povodeň a aj vetra, keďže stromov nieto a fučí ako nikdy. Výhľady sú teraz všade, ale výhľady na rúbaniská nie sú také pekné, ako sme si mysleli. Jedno je ale isté, za chvíľu už nebude čo rúbať. A vtedy už asi bude dobre. Ale hlavne sa tešíme, že sme tým klimatickým múdrosráčom ukázali. V tom sme majstri, ukázať iným, že my to vieme napriek protivenstvám robiť inak. A o to ide, či nie?

A keďže bolo tak všelijako a aj Veľká noc, keď sme nemuseli nič robiť, tak sme sa zasa rozdebatovali. A tu sa stala zvláštna vec. Celá dedina sa obrátila. Tí, čo boli za Igora, sú proti nemu a tí, čo boli proti nemu, sú za neho. Akosi mi to hlava neberie. Čo sa vlastne stalo? Za prvé, už nie je premiérom, ale vicepremiérom a ministrom financií, ťažko povedať čo vlastne robí. Táto čudná výmena sa odohrala už pred Veľkou nocou keď sa už všetci len pajedili a jeden minister za druhým dávali výpovede. Tak si vtedy náš premiér vymenili fleky s ministrom financií, všetci ministri okrem svätého ducha Mareka sa vrátili, a išlo sa ďalej. A tu sa začal v dedine nevídaný obrat. Maňo, ktorý do toho vidí najviac, keďže je stále prilepený k mobilu, sa začal Igora zastávať. Že to myslí dobre. Mysleli sme, že už mu načisto preskočilo, ale jeho argumenty začali naberať na sile. Že vraj zlé sily sa spikli proti nemu, a on sa vybral po pomoc do Ruska, odkiaľ pomoc prichádza často a niekedy aj keď ju nežiadame. Že aj v Maďarsku bol, aby nám pomohol. V Maďarsku? To už čo je? Ale Maňo na nás vytiahol geopolitickú kartu. Nepriateľ je pre neho jasný, je to Európska únia a NATO. A nepriateľ nepriateľa je náš priateľ. Takže naši najväčší priatelia sú teraz Maďarsko a Rusko a spolu s nimi bojujeme proti tým zlým silám, ktoré chcú ovládnuť našu malú, ale svojstojnú a nezávislú krajinu.

Myslím si o tom svoje, ale pre istotu som zavolal synovi do Čiech, čo si on o tom celom myslí. Začal zostra a že by sme Maňovi mali prestať nalievať, keď trepe také sprostosti. Potom sa ma opýtal, kto sú to tie zlé sily, ktoré našej milovanej krajine škodia? Ak si myslíme, že je to EÚ a NATO, tak to by sme si mali prestať nalievať aj my. Nech sa radšej ideme pozrieť napríklad na východnú Ukrajinu, ako to vyzerá tam, kde Rusi pomáhajú. Ono, treba si dať, vo všeobecnosti, pozor na to, kto pomáha. Aj Boris, náš predseda parlamentu, mal na plagátoch, že pomáha a aj tak by sme ho do dediny nepustili, kým by neboli všetky dievky pozamykané. Tiež mi odporučil, nech nestrácame čas debatami o „mentálne znevýhodnenom“ ministrovi. Neliečená histriónska porucha osobnosti ešte nikomu moc neprospela a ak nám na ňom záleží, mali by sme mu radšej vyhľadať odbornú pomoc a neriešiť, čo zas kdesi vykríkol do sveta, lebo on to tak cítil. V tomto má chlapec pravdu, už je nám z Igora smutno. Všetci mu to kazia. Aj v partii v robote sme mali jedného, ktorý nám furt hovoril, že mu to všetci kazíme a len on to vie dobre. Tak keď to, čo mal urobiť, celé domrvil a na všetkých sa večer v krčme oboril, že to my a nie on, tak sme mu dali po papuli a aj sme ho z partie vyhodili. Odvtedy bol kľud a aj robota išla lepšie od ruky. Keď sa na pive dohodneme, možno zavoláme nášmu lekárovi a spýtame sa ho ako novému ministrovi financií pomôcť. Doktor je školený, tak nech sa ukáže.

Najviac sa ale syn rozrozprával o bratskej ruskej pyrotechnickej pomoci Čechom. Akýsi sklad munície im vyhodili do vzduchu a aj dvaja ľudia pri tom zomreli. Tak im Česi vyhostili „diplomatov“. Tých diplomatov tam mali akosi moc a nikomu doteraz neprišlo čudné, čo ich tam toľko robí. Iné ambasády v Prahe ich nemajú ani polovičku a Čechov v Moskve je vraj ešte oveľa menej. Bratia spoza rieky Moravy sú z toho mierne vykoľajení a takéto priateľské ruské kroky až tak priateľsky neberú. Aby reč nestála, tak sa ich poloslovenský premiér vyjadril, že vlastne sa až tak veľa nestalo a že to bol iba útok na majetok akéhosi bulharského obchodníka. Moc to teda situáciu neupokojilo. A na Pražský hrad niekto prezidentovi Zemanovi nasvietil slovo Velezrada. Jazvec Miloš je vraj najväčší ruský agent, ale vyhostiť ho nemôžu, lebo ho nikto nechce.

Po týchto rozumoch sa mi ani do krčmy ísť nechce. A tak som sa na to vykašlal a s Maňom odvtedy nehovoril. Viem, čo by povedal. Keď sa rúbe les, tak lietajú triesky.

 

PS: Pre poriadok tu je I.II.III.IV.