Len minulý týždeň mi tu strieľala nejaká polárna žiara, sľubujúca diktatúru proletariátu a prichádzajúca v ruke s dekrétom o terore. A už dnes tu mám zvonenie, ktoré túto diktatúru poslalo tam, kam patrí - do pomätených hláv, ktoré prskajú, že im ovce nerozumejú.
Madagaskar nie je Afrika. Aspoň čo sa fauny týka. V Afrike si turista užíva často veľké zvieratá. Väčšinou na safari tripe naháňaš hrochy, nosorožce, žirafy, antilopy, slony, levy, gepardy, zebry,... čiže sú to väčšie zvery, ktoré najskôr musíš naporcovať a až potom ti fitnú do batožiny do EU. Na Madagaskare je ale fauna malá, až priam mrňavá.
Raz istý obskúrny slovenský webový denník priniesol pozoruhodnú reportáž a volalo sa to nejako takto: “1024 miest dolného Zemplína, ktoré musíte vidieť”. Neviem či to bolo až toľko, možno len 512, ale to je jedno, čo zaujalo mňa bolo jazierko za dedinou Beňatina.
Už nejaký čas sa mi na sociálnych sieťach pred očami vynárajú pózujúci ľudia pred, alebo po absolvovaní nejakého druhu prekážkového behu, ako je napr. Tvrďák, Spartan Race, Mad Race, Tough Guy a podobne. Všade je cítiť fanatizmus točiaci sa okolo plnenia výziev, zahŕňa napr.
Už je to zhruba rok od môjho posledného príspevku a musím povedať, že články na Dailymale už nesledujem ako za mladi a diskusie tobôž nie a preto neviem povedať, či tu na túto tému nebolo vypracovaných niekoľko dizertačných prác a celá problematika novej motrokárne bola zhrnutá v nekonečnom vlákne tunajších diskusií
Žijú šťastne v jednom meste tatko a mamka a ich deti a všetci radi chodievajú von na prechádzky. Bývajú v aglomerácii, kde je dominantná výstavba v štýle socialistického konštruktivizmu. Ergo sú to socky a bývajú v klasickom panelákovom byte.
Byl jsem požádán, abych napsal něco o sobě. Snad se mnohé, co jsem tedy napsal, bude zdát neskromné. Ale žádná pomoc. Chtěl jsem se držet co nejblíže pravdy.
„Podľa toho, s čím fajčíš cigaru, sa dá rozlíšiť, či si cestovateľ, alebo len snob.
(divadelná hra pivničného charakteru bez hviezdneho obsadenia) &n
