Na hovno

 

Odporné pondelkové ráno absolvované v dopravnom prostriedku s klímou, nápadne pripomínajúcou ovzdušie tchorieho brlohu, zahubilo nádej prebudiť v tele entuziazmus z nového dňa.

 

Zo správ v rádiu sa ozýva pokrčený hlas hlásateľa dopravného servisu, oznamujúceho obmedzenie na jednej z večne zasraných ciest, kde sa prevrátil traktor a vysypala vlečka hnoja. „Podľa slov okoloidúcich vodičov hrozí v inkriminovanom úseku dvojhodinové zdržanie, a šoféra stojaceho v reflexnej bunde po kolená v náklade, je cítiť na niekoľko desiatok metrov.“

 

Počas cesty z dopravného prostriedku k objektu, ktorému dennodenne obetujete minimálne osemhodinový pracovný čas, prichádza prekvapenie z oblakov. Dážď, vietor a chlad. Ani nie hodinu po náhlom skone entuziazmu prichádza pred kata nádej v pekný deň a jej hlava sa skotúľa do páchnuceho koša krutej reality.

 

Sterilne sfarbené steny budovy zamestnávateľa akoby schválne zvýrazňovali chlad prichádzajúci zvonka a šedosť rozožierajúcu vnútro utrápenej a znechutenej duše smutne kráčajúceho pracovníka. Ešte pred vstupom do kancelárie sa odohrá protivná konfrontácia s vedúcou osobnosťou pracovného tímu, vulgárne nadávajúcou na všetkých neschopných, do stoličky prdiacich podriadených, čo by mali žumpu čistiť, a nie pracovať s intelektuálom jeho formátu.

 

V rádiu sa opäť ozve hlásateľ a dopravný servis informujúci o nehode kamióna, čo dostal šmyk na vysypanom náklade hnoja prevrátenej vlečky. „Cesta sa uzatvára na neurčito.“ Hlas z rádia ešte dodá, že v danom úseku je kvôli hustému dažďu a silnému vetru znížená viditeľnosť.

 

Pri súcitení s traktoristom s pohľadom upriameným do neznáma sa v zornom poli zhmotní tvár neobľúbeného kolegu pokrytá zástupom bujnejúceho akné. „Si mi neposlal prílohu,“ zaškrieka nepríjemne a deň sa v svojej škaredosti stane ešte mrzkejším. Za oknom udrie blesk a zaznie hrom.

 

Prichádzajúci telefonát osobného finančného poradcu neveští nič dobré a jeho hlas v slúchadle obavy potvrdí. „Nemáte zaplatené úroky z omeškaných platieb.“
Je to horšie než zlé a psychický Armagedon pokračuje.

 

Životný partner vám krátkou správou oznámi, že na ostatnej služobnej ceste šliapol vedľa, čím má na mysli, že dlhoročný vzťah je definitívne spláchnutý. Z veterinárnej kliniky prichádza zvesť o nevyliečiteľnej chorobe štvornohého miláčika a IT oddelenie píše, že odhalilo neoprávnené používanie osobného počítača na sledovanie filmov a hranie hier v pracovnom čase.

 

Záplava potu, chvenie rúk, kŕče v žalúdku a pocit vyhorenia sa striedajú v pravidelných intervaloch. Cez okno badať blížiaceho sa rozzúreného šéfa pripraveného zatočiť s tým, čo sleduje filmy v práci. Už kráča, už soptí, nadáva a prská.
Zlomený zamestnanec rezignuje a prenecháva svoje telesné torzo osudu. „Do tvojich rúk vkladám svoju dušu,“ pomyslí si a pripravený čeliť osudu sa odovzdá ničote.

 

Za oknom udrie nový blesk s hromom v tesnom závese za sebou. A ďalší. A ešte jeden, ktorý začesne do strechy kancelárie a zasiahne rozbesneného šéfa rovno do hlavy. Na mieste vybuchne. Jedna jediná vetva toho blesku zasiahne neznášaného kolegu do hrude a ten nasleduje šéfov vzor. V rádiu počuť zvesti o krachu banky, o vynájdení lieku pre štvornohých miláčikov a o schválení trestu smrti pri dopustení sa nevery. Hlásateľ pokračuje s horúcimi novinkami z vedeckého prostredia: „Sledovanie filmov počas pracovnej doby zvyšuje preukázateľnú výkonnosť zamestnancov. Stačí dve hodiny denne!“
„Neuveriteľné!“ pomyslí si hriešnik.

 

Iný hriešnik, v inom kúte sveta, sleduje pohľadom kvapky dažďa, kotúľajúce sa po rukávoch reflexnej bundy, a potom kopu hnoja, v ktorej po kolená stojí v strede zasranej cesty. Svetlo blesku sa odrazí od červenej kapoty váľajúceho sa traktora a traktorista si uvedomí, že celé je to na hovno!