Internet je fasa vec.

 

Som zástanca bordelov. Podľa mňa majú svoje nezastupiteľné miesto pre chlapov, čo hľadajú len sex a nechce sa im hustiť do pipiny polovicu večera s neistým výsledkom, či znudení podnikatelia, ktorých už sex s doma chovanou veľrybou omrzel. Najdôležitejšie je, že okrem vyššie spomínaných prípadov sa tam môžu realizovať rôzni úchylovia. Najhoršia kombinácia však je, ak je úchyl, škaredý, zbabelý a ku tomu všetkému aj chudobný. Vtedy má iba dve možnosti. Buď pôsobí v Horskom parku, či inom mieste, kadiaľ chodia mladí ľudia, alebo na internete.

 

Prvý prípad je síce lacný, no nereálny, lebo ku jeho vlastnostiam patrí aj zbabelosť. Druhou možnosťou je, že si zakúpi pripojenie na net. Za sumu okolo 20€ mesačne získa celý svet, kde sa môže realizovať. Navyše z bezpečia domova. V anonymite internetu sa malý mení na veľkého, škaredý na pekného, zbabelý na odvážneho a niekedy aj muž na ženu. Jedinec tu nachádza podobne postihnutých, s ktorými utvára komunity a navzájom sa s nimi podporuje. V reálnom živote nemajú takmer nikoho, ale tu sa im zrazu dostáva pocitu, že sú rodina. Stačia im podobné názory na veci písané na tej-ktorej stránke a zrazu cítia spolupatričnosť. Sú svorka, ktorá ovládla územie. Držia ho a bránia, veď pero je silnejšie ako meč! Inštinkty nezaprieš a v podpore postihnutých sme zašli tak ďaleko, že už aj oni si môžu dopriať pocit, ktorý poznali len bojovníci. Čas je dlhý a Slovensko malé. Za tie roky som pár z nich spoznal aj osobne. Schizofrenici v živom prenose. Výrečnosť sa stratila, sarkazmus vyprchal a pri pohľade na ich ruky v šírke špajle mi ich prišlo až ľúto. Ženskému svetu nerozumiem, baby si povedia často, pre nás chlapov, až neprípustné veci. V chlapskom svete je pre mňa meradlom to, či by bol dotyčný schopný mi povedať do očí veci, ktoré napíše. Život ma presvedčil, že nie. Úchylák na toto gule nemá. Bojovať sa s tým dá aj tak, že osobu vyhľadáte a vyfackáte. Je to účinné, no márne. Skúšal som to, verte mi. Podobne postihnutých je na nete tak veľa, že „Bojovníkovi_XXL“ ešte ani neuschli slzy a už ho nahradil druhý – rovnako odvážny. Asi zostáva len ignorovať ich, lebo ako vraví môj kamarát: Zabiješ šaša – zaplatíš za cirkus.

 

Každopádne za posledné roky som si obľúbil nasledovné typy:

 

 

Svalnatá klávesnica

 

Rozhodný junák, ktorý nešetrí urážkami na všetky strany. Je tvrdý a odvážny. Názory pevné, takmer vždy pomýlené. Podozrievam ho, že si na net chodí ventilovať svoje frustrácie z reálneho života.

 

 

Chrobák truhlík

 

Mudrlantko a všadebolko. Porodil ho Google a s ním aj zostal doteraz. Otráveným tónom komentuje, čo a kde už všetko bolo. Reálne však nikde nechodí, ak neberiem v úvahu návštevy Svidníku, kde chodí pozerať na svoju plesnivú babku a jeden školský výlet do Londýna.

 

 

Švihák lázenský

 

Za každú cenu sa snaží sa pôsobiť rozhľadene. Nepochopil hru zo Základnej školy: „Čo tým autor myslel“, ale vyložil si ju ako „Čo je ten autor zač“. Svoje územie na nete obsadil ako krčmu v rodnej vieske. Ku mužom sa vyjadruje oblúkom. Ku ženám jemný, vlezlý s pikantnými vsuvkami, ktoré ich majú presvedčiť, aký je vtipný neodolateľný, tak trochu skazený a skvelý milenec. Robí to však tak slizko, že každému je jasné, aký je zúfalec.

 

 

Elektronický transvestita

 

Muž píšuci na nete pod ženským nickom. Dodnes je pre mňa táto skupina záhadou. Keď ešte píše babe, aby z nej vymámil rozumy o tom, aká je a následne sa ju pokúsil zbaliť, bol by aspoň trt. Ale keď takýto chalanisko píše mne, tomu fakt nerozumiem.

 

 

Jednoduchá Mária

 

Zabrzdená osôbka hľadajúca lásku na interne. Stelesňuje ju posielanie obrázkov s mláďatami živočíchov, opakovanie ošuntelých klišé a spamovanie vašej schránky reťazovými emailami.

 

 

Tupoň obecný

 

Žiadate na nete radu a on vám odpíše: „Žiaľ s týmto nemám skúsenosti“. No nezabite takého kreténa. Často sa snaží aj o vtípky, no máte pri nich rovnako trápny pocit, ako pri pozeraní verejnoprávnej Pošvy pre teba.

 

 

Grafoman                                                                                                                        

 

Na vyjadrenie jednoduchej myšlienky spotrebuje asi tritisíc slov. Pri jeho čítaní sa v prvej tretine stratíte, v druhej tretine znova pochopíte a na záver neporozumiete, čo vlastne tým všetkým chcel povedať. Veľa hovorí, no nič nepovie.

 

 

Podobných typov je ešte niekoľko, no tieto sú moje najobľúbenejšie. Vyhýbajte sa im oblúkom a pamätajte na slová p. Wericha: Nejhorší srážka v životě, je srážka s blbcem. Blbce nikdy neusvědčíte z blbství. Z takové srážky, vyjdete vždycky jako největší blbec pod sluncem.

 

Pic by colpewole