Dobrý vzťah je drina, hotový boj. Zamilované motýliky v ženinom brušku časom skapú, muž zistí, že aj to krehké žieňa prdí a roztomilé návyky sa zmenia na otravné rituály, pri ktorých máte chuť partnera zabiť. Nerituálne. Len tak, pre pokoj duše.

Lietať sa dá na bársčom, ja by som to zvládla pri troche snahy aj na metle (hovoria moje deti), ale pre mňa má kráľovské postavenie medzi všetkými lietajúcimi strojmi vetroň. Už len preto, že vo chvíli, keď sa odlepíš od rodnej matičky, stávaš sa súčasťou vzduchu a si od neho viac závislý ako len tým, že dýchaš.

Túto ľahkú tému určenú pre letnú uhorkovú sezónu začnem kauzami politikov, o ktorých obvykle nepíšem, lebo sú mi z duše odporné. Pamätáte sa na to, ako nazval preceda novinárov prostitútkami? Určite áno a kto si spomenie, v akej súvislosti to bolo? Už len nejasne?

Opojená výhľadom zo skál som zachytila zvuk lámajúceho sa dreva a vzápätí zvuk, ktorý vydáva telo, ktoré šúchavým pohybom skĺzava zo skaly zachytávajúc sa o kríky, a následne som počula hlboké výdychy. Husté, zhodnotila som situáciu.

Wasserspiele v Hellbrune pri Salzburgu, vodné radovánky určené pre panstvo v načančaných krinolínach a hodvábnych pančuchách, ktoré už nevedelo, čo od roztopaše a o telke a kýbloch pukancoch ešte nepočuli... Prvýkrát som ich absolvovala ako dievča, čo cestovalo po padnutí železnej opony.

Nedá sa prehliadnuť, ako strašne radi škatuľkujeme, zaraďujeme, vytvárame rôzne typy, stereotypy, všetko si musíme v hlave usporiadať a označiť... Prečo? Psychošovia tvrdia, že buď preto, lebo sme leniví hnúť rozumom a preto si vytvárame mentálne skratky alebo jednoducho nemáme poriadny nadhľad.

Zanedlho vypukne sezóna hubárčenia, tak by som chcela čitateľom DM vysvetliť, o čo v tejto bohumilej činnosti plnej adrenalínu a erotiky ide. Predpokladám, že mnohí majú predstavu rachitického deduška s astmou a s košíčkom prechádzajúceho sa v lesnom poraste hľadajúc pod kríčkami heterotrofné nepohyblivé organizmy zvané huby.

Niekedy ma serie život, inokedy ľudia, našťastie, nezvyknem to kombinovať dohromady. Čo sa týka ľudí, serú ma najviac tí, čo sa nedokážu ani zasmiať, pretože sú nejako zle nastavení na život. Obvykle sú to takí, čo o poriadnom plnokrvnom živote plnom bojových cvičení len čítali alebo počuli a mňa už nebaví im vysvetľovať ako veteránovi z Vietnamu, o čom to je.

Ležala som na lehátku, mala všetko v p*či a kým mi masérka preberala rukami po chrbte ako na fujare, zaspala som. Bránila som sa spánku, lebo sa rada rozprávam s jej inteligentnými nohami v bielej ortopedickej obuvi.