Michal má rád Vianoce v žiare veľkomesta. A to aj napriek tomu, že kolegovia počas CHDPČ mítingu povedia, že najkrajšie Vianoce sú len na horách. Kolegyne ohučané z kolied pri honbe za akciovými cenami nazývajú akékoľvek Vianoce fraškou.Ešte tak tie ženské, tie chápal.
Problémy iných mi pripomínajú rieku, kde každý z účastníkov stojí na inom brehu a jebe mu. Hľadala som slušnejší a súčasne priliehavý výraz v krátkych slovníkoch spisovného jazyka, aj v dlhých by som hľadala, ale niet ich, lebo na slovenčinu sú jazykovedci krátki, a nenašla som nič vhodnejšie.
Cuky a Luky sú fenoménom doby, odrážajú realitu a plytkosť konzumného života. Tak toto som si prečítala v upútavkách a tešila som sa, že konečne po dlhodobej traume po filme o päťdesiatich odtieňoch siniek následkom nevydarených S-M techník, uvidím slovenský film s odrazom plytkosti. Dobre som sa tešila.
„Sú dve skupiny mužov – tí, čo močia počas sprchovania a tí, čo klamú. Do ktorej skupiny patríš?“ Takáto otázka padla na jednej žúrke a v súvislosti s miestom činu nebola ničím výnimočná. Takmer všetci prítomní chlapi priznali, že áno, robia to. Jeden to tak urputne zatĺkal, že by dostal do pomykova aj detektor lži.
Inšpiráciu na tento článok som dostala v júni. Vonku horúco, na DM vlažná diskusia, diabolská kombinácia. Čo takto prebrať moju mozgovú bunku? Začnem rozmýšľať? Kto tomu uveril, nech si dá facku. Myslieť teda nie, ale letargicky spomínať, to by šlo. A hneď mi napadla aj zverská téma – moji ex.
(divadelná hra pivničného charakteru bez hviezdneho obsadenia) &n
Môj dedo, ktorý zažil ešte druhú svetovú, hovorieval, že víťaz môže byť len jeden a tým je v každej vojne smrť. A ešte hovorieval, že ľudia vymysleli toľko slov preto, aby si nimi mohli ubližovať, pritom vedieť si dobre pomlčať je parádna vec.
