„Norton, doneste mi to teplé čudo, nie, nemyslel som seržanta Horna, myslel som tú pleteninu,“ zakričal na sluhu James Brudenell, lord z Cardiganu.„Nech sa páči, pane.“„Norton, kde ste toľko trčali? Keby ste boli futbalový útočník, tak sa pohybujete chrbtom k bráne.
Hokej je zvláštna hra. Netreba nutne poznať pravidlá na to, aby sa vám páčil. Stačí, aby ste ho mali radi a potom tá radosť dokáže narásť do neuveriteľných rozmerov. Takto to vysvetlil Edo mne, žene svojho vnuka.Ešte predtým, než sa tak stalo, šla som s mužom na hokej, aby som mu urobila radosť.
„Drobíš, ty moje prasiatko,“ povedala Andrea a súčasne s tým bežali titulky k ženskej reči: „Žerieš ako prasa“. Prečítal si ich a ospravedlňujúcim tónom obhajoval svoju záľubu v hriankach s džemom na raňajky.„Viem, že hrianky sa drobia, ale kvôli tvojim chúťkam sa mám zodrať?!“ vmietla mu do tváre.
Agáta sa nerada dívala na to krviprelievanie. Preto aj teraz, keď videla mamu vychádzať z domu so sekerou, chcela sa ísť schovať, zakryť si oči a zabudnúť na celý svet. Dnes však boli pohyby jej tela oveľa razantnejšie, sekeru zvierala v rukách tak, ako keby škrtila hada.
Najradšej si spomínam na Vianoce u starých rodičov. Vybavím si mamu, ktorá čakala na otca rybára, či niečo uloví a okrem jedných Vianoc sme si kapra aj tak vždy museli kúpiť. Len raz sa mu kapra podarilo uloviť, aj to tak skákal od radosti na brehu Strážovského rybníka, že si zničil rybársky prút, takže nás to vyšlo drahšie ako v obchode.
Michal má rád Vianoce v žiare veľkomesta. A to aj napriek tomu, že kolegovia počas CHDPČ mítingu povedia, že najkrajšie Vianoce sú len na horách. Kolegyne ohučané z kolied pri honbe za akciovými cenami nazývajú akékoľvek Vianoce fraškou.Ešte tak tie ženské, tie chápal.
Kráčal vytrvalo na vrchol, chodník pod nohami sa rozplynul, nohy obklopila tráva plná neprajného bodľačia. Chaos myšlienok sa miešal so šumom bystriny a on vedel, že raz to dá. Nemôže sa pozerať, ako všetko živé okolo neho kape.
(divadelná hra pivničného charakteru bez hviezdneho obsadenia) &n
Môj dedo, ktorý zažil ešte druhú svetovú, hovorieval, že víťaz môže byť len jeden a tým je v každej vojne smrť. A ešte hovorieval, že ľudia vymysleli toľko slov preto, aby si nimi mohli ubližovať, pritom vedieť si dobre pomlčať je parádna vec.
