Hrozná vec sa mi stala. Ok, stalo sa mi ich niekoľko, ale teraz aktuálne rezonuje vo mne tá jedna. Starnem. No fakt. Keď dosiahnete vek, ktorého číselné vyjadrenie je rovnako šokujúce, či ho čítate na náhrobnom kameni alebo na prihláške na Miss Universe 2017, nastupuje niečo, čo moja kamoška volá chlpatý pocit.
Koncom mája začne klopať na dvere letná sezóna a peňaženka velí ísť. Takže zimné anoraky zabalíš do kufra úplne na spodok, vrch optimisticky vyplníš letnými tričkami a ak si včera čo-to popil, tak zbalíš aj plavky. Ale veď ak prídu lejaky a šéf zakúri v bavorskej peci, tak možno aj na plavky príde rada.
Zimy boli v Ehrwalde obzvlášť náročné. Penzión bol pri vleku, takže počnúc sviatkami v decembri sme sa plynule prešmýkali až do Jännerlochu (to je ten pocit, ktorý ste mali, ak ste ako dieťa hrali sochy. Celý čas sa krútite, metáte a potom stronzo!
Pohodlne sa usaďte, prehoďte svoje bavorské koleno cez druhé, upíjajte zo svojej rannej Wiener Melange, alebo Verlängertem (hohó!) a čítajte o ukrutných bojoch, ktoré sa zvádzali vo vysokých rakúskych horách medzi tlupami Gastarbeiterov a Einheimischov.
Autor:Roman Roland Kniha:Andrej a Lucia Rok vydania:2016 (1 strana)Žáner:psychologick
Príbeh, ktorý vám budem rozprávať sa stal v dobe, keď strach z imigrantov obchádzal pravoverné tetky v ich starosvetských duchnách a každý jeden desiatok bolestného ruženca zakončovali zvolaním „ochraňuj nás od islamského poneváča, amen“. 14.
