Som filmový fanúšik, to si ujasnime pekne up front. Môže za to vo veľkej miere môj otec, ktorý nám odmalička vždy na víkend požičiaval z lokálnej požičovne zo desať videokaziet. Víkend nám vďaka tomu pekne zbehol a čo bolo podstatnejšie, nemuseli sme sa po zážitky trepať niekam do Manínskej Tiesňavy, ale tie zážitky prišli pekne za nami.

Povedzme si úprimne, sprvoti som mal v úmysle napísať článok o niečom úplne inom. Malo to byť o dôchodcoch, prechádzajúcich cez štvorprúdovú cestu mimo priechodu pre chodcov, spojený so semaforom, ktorý tam postavili len a iba pre nich. A čo, že rýchlosť premávky bola oproti minulosti spomalená o približne 89%.

Ako už horeuvedený nadpis naznačuje, aj dnes to bude o dovolenkách. Ale pekne poporiadku. Prvotne sa do dovolenkovej destinácie musíme nejako dopraviť. Vrelo odporúčam vybrať si za miesto prázdninového odpočinku niečo poriadne ďaleko od vašej aktuálne polohy, lebo exotika, zábava a dôvody. A to len preto, lebo ste tam pred 25 rokmi boli s rodičmi a bolo tam giganticky parádne.

Áno, to, čo stojí napísané v nadpise tohto článku, je zrejme úplná pravda. Takmer úplne milujem moderné technológie. Život bez nich si už vôbec neviem predstaviť a myslím si, že asi nebudem sám. Každý z nás má na milovanie/nemilovanie vymožeností modernej doby vlastný názor. Odkiaľ teda pramení ten môj dokonalo – zmiešaný pocit?

Hlavná výhoda prihodenia sa zaujímavej veci u človeka, ktorý vie aspoň trochu písať bezpochyby tkvie v tom, že tento človek dokáže pomerne vtipným spôsobom danú situáciu zachytiť a priniesť širšiemu publiku. A prečo by to človek vôbec robil? Dôvodov (rovnako ako mojich žlčníkových kameňov) môže byť plné kindervajíčko.

Bolo to iba nedávno, čo sme spoločne s pani M. dosiahli prvý z veľkých míľnikov nášho života. Áno uplynulo už päť rokov, čo sme sa spoločne vydali na strastiplnú cestu manželstva a preto cítim vo svojom vnútri silnú potrebu podeliť sa s okolitým svetom o získané vedomosti. Nebojte sa, nebudem vás poučovať. Teda aspoň nie úplne stále.

 Bolo to asi pred nejakými približne desiatimi rokmi. Tuším vtedy pršalo. Popri vysokej škole som sa rozhodol dať na dráhu externého prekladateľa, a keďže som sa osvedčil, bola mi ponúknutá práca na internej úrovni. To je asi tak všetko, čo si z tých čias v dôsledku vyblokovania nepríjemných spomienok pamätám.

Celé sa to zomlelo veľmi rýchlo. Vrátili sme sa na Slovensko a napriek všetkým prvotným predpokladom o domorodej americkej strave sme nepribrali ani kilo. O to horšie som ja osobne niesol situáciu, keď som sa po približne roku strávenom na rodnej hrude začal očividne zaguľatievať.Najprv ale trochu pozadia. Ja som nikdy nebol extra chudý človek.

Počas našej krížovej životnej cesty prídete nevedomky k nejednej križovatke. Rovnako ako Britney Spears v rovnomennom filme, niekto sa rozhodne ísť doľava, iný pre zmenu doprava, a ten tretí si oholí hlavu a začne spievať v Las Vegas. A takto nejako som sa po poslednej sérii križovatiek ocitol v držbe dvoch relatívne malých detí.