Here we go again...Ste v severnom Taliansku, sedíte na chladných schodoch; samozrejme s fľašou v ruke. Všetci okolo nadávajú vo vašom jazyku. Celý týždeň vám padali nervy od tepla a stresu, od všadeprítomných múch, a od neskutočného smradu z kanála.

              Radžastan je najkrajšia a najfarebnejšia časť Indie. Ženy sa tu obliekajú do krikľavo ružovej, žltej, oranžovej a zelenej a ovešané sú množstvom zlatých šperkov.

Len človek, ktorý dlhé roky venčí psa, ma dokáže pochopiť. Neočakávam od nepsích ľudí, že by sa zaoberali konzistenciou, vzhľadom a početnosťou psích exkrementov.Keďže Čierna sviňa niekedy nemá náladu ísť sa vybehať do lesa, (no dobre, ja som z nás tá lenivá) dávame si tzv. malý okruh medzi činžiakmi tuto okolo baráku.

Kedže cestou domov z práce nemôžem čítať v autobuse, lebo je tma, čumím von oknom. Síce počasie tomu nenasvedčuje, že tento týždeň už máme Vianoce, ale davová psychóza hej. Dakedy pred vyše dvadsiatimi rokmi boli vyzdobené len obchody, aj to s mierou na štýl, že máme sviatky pokoja a pohody.

"I don't want a lot for Christmas There's just one thing I need..."Mariah Carey     Nastal posledný víkend predvianočného šialenstva. Ľudia prepadli strachu z toho, že nestihnú zohnať darčeky a kupovali doslova všetko. V nákupnom centre za mestom mizli z regálov ešte aj tie veci, ktoré po celý rok inak nikto nechcel kúpiť.

Pokiaľ viem, jeden článok už stadiaľto zmizol, toto bude možno druhý, preto rýchlo čítajte, kým ho nestiahnu. :)Kde bolo tam bolo, kedysi dávno v minulej práci som bola občas donútená obcovať s celebritami i „celebritami“. Nepredstavujte si hneď nejaké prasačinky (Pedro, vidím ťa!

Najradšej si spomínam na Vianoce u starých rodičov. Vybavím si mamu, ktorá čakala na otca rybára, či niečo uloví a okrem jedných Vianoc sme si kapra aj tak vždy museli kúpiť. Len raz sa mu kapra podarilo uloviť, aj to tak skákal od radosti na brehu Strážovského rybníka, že si zničil rybársky prút, takže nás to vyšlo drahšie ako v obchode.

Keďže prvý diel rozsiahlejšieho dvojdielneho cyklu vzbudil celkom zaujímavé plky pod článkom, dovolil som si postnúť aj pokračovanie. Zabudli sme totiž na ďalších, čo pod stromčekom nastrčia hnátu, chtiví obdarovania. Kua! Zase ich je plná prdel. Kto má tej hávedi  furt niečo vymýšľať? Nepoznám nič únavnejšie.

Po dlhšom čase – ale už zase. Týmto sympatickým rýmom otváram ďalšiu časť stále obľúbenej poradne. Som rád, že čitatelia už svoje išjus píšu priamo do tunajšej diskusie, je to bezprostrednejšie, aj keď sa v tom trochu horšie orientuje.