Tri týždne doma a zatiaľ sa u mňa neprejavila ebola. Čo je blbé, takto musím písať druhú časť portugalského cestopisu. Ale čo už, sľúbil som sa...

„I regret traveling.“, said no one ever.Toto som videl už asi na dvoch fejsbukových profiloch. Obete leteckých havárií, unesení turisti niekde v Moslimákove alebo účastníčky nedobrovoľného indického gang-bangu by s tým tvrdením asi nesúhlasili, no ako úvod niečoho, čo má vyzerať ako cestopis, sa to celkom hodí.

Otváram oči, vidím nad sebou konáre stromu a cez veľké javorové listy mi Oskar osvetľuje tvár (romantický začiatok, však?). Všade ticho, počujem len pravidelný, ale rýchly tlkot svojho srdca.Zrazu ma zavalí teplo, nie také to príjemné, ale kurevsky ma páli celý chrbát od bolesti až tam dole, kde chrbát stráca svoje ctené meno.

Toto dopisujem v piatok, takže keď to budete čítať, už budete vedieť, ako veľmi zle eurovoľby dopadli. Podľa toho, kto kandiduje, tak sa bojím, že pohľade na zoznam slovenských europoslancov si bude predseda europarlamentu mrmlať popod nos: "Nácek, blbeček, nácek, blbeček, nácek, blbeček, len tak vzadu je to výnimka... tam sedia dvaja blbečkovia vedľa seba.

Keďže sa nám termín volieb do európskeho parlamentu nezadržateľne blíži a každý si určite nájde vo svojej schránke zoznam kandidátov, rozhodol som sa ako pred každými voľbami pozrieť sa na menoslov kandidátov. Mám takú slabosť, že pre svoje pobavenie si prechádzam kandidátov strán a hľadám niečo, čím ma zaujmú a pobavia.

Najlepšie roboty sme tu už mali, takže v rámci kozmickej rovnováhy by sme si mali dať aj tie menej príjemné. Možno zistíme, že náš cubicle v skleníkovom gulagu je vlastne raj na Zemi.

Existuje skupina ľudí, ktorí dokážu celý rok omieľať ako otčenáš jediné - a to spásonosné proroctvo o príchode vysnených troch mesiacov imaginárnej klimatizácie v prostriedkoch hromadnej dopravy, pančovaného tatranského čaju v bufetoch pri vodných plochách a sporo odetých, sporo vypracovaných ženských zadkov, trčiacich zo &

Už takmer dva mesiace som nebol v robote. Vyvrtnutý členok sa od marca zahojil, náhradu za pracovný úraz ešte nemám na účte, mosty sa stavajú aj bezo mňa a Kysuce sú plné Kysučanov. Okolo Národného onkologického ústavu pod kramárskym kopcom som chodil niekoľko rokov domov.

Možno ste už na facebooku stretli stránku Vedátor_sk. Ak nie, tak šup-šup lajknúť, prípadne hodiť pár eur sem. Je to projekt môjho kamaráta, kt. je teoretický fyzik a vo voľnom čase sa venuje propagácii vedy.