ŠTUDENTI!!!*teraz ste sa určite zľakli a poskočili na stoličkách – ak nie, tak asi neviete čítať*Mysleli ste si, že keď majú školy prázdniny, tak sa budeme flákať aj my?! NIE! Prečo? Lebo my nie sme obyčajná škola, my sme dailymale-ácka škola, my sa neflákame. Nás učí sám život a ten si prázdniny nevyberá. A práve táto ročná doba je práveže jednou z najurgentnejších, čo sa týka ohrozovania vašej pečene, ľadvín a mozgových buniek.

Motoristický víkend, automobilový event alebo jednoducho roadtrip. Ak si chcete cez víkend zajazdiť, máte v dňoch 19.-20.7.2014 super príležitosť.

Články s číslovkou v názve majú vždy väčšiu čítanosť, takže môžu byť o hocičom, niekto si to aj tak prečíta. Futbal skončil, preto sa môžeme venovať hneď druhej najotravnejšej júlovej téme, a tou je festival Pohoda.

Nedávno som si v hektickom živote naplnenom mnohými rušivými elementami našiel čas na to, aby som si pozrel nie jeden, ale hneď dva filmy. S prihliadnutím na ich, na prvý pohľad úplne rozdielne námety, som si dnes ráno cestou do práce uvedomil, že majú toho celkom dosť spoločného. Preto ak ste ich ešte nevideli, čítajte ďalej. Majte ale na pamäti jednu vec.

Na úvod si dáme niečo z teórie hip-hopu. Každý rapper prechádza akýmisi vývojovými štádiami. Prvé štádium spočíva v tom, že rapper žije ťažký život v slume / ghette / favele a rap je jedinou legálnou cestou, ako sa vyhrabať z mastného čierneho bahna chudoby, sociálno-kultúrnej exklúzie a celkovej beznádeje a zmaru.

Diel druhý – turecký A som tu zas! Váš obľúbený mikRób(ert). Trápnu slovnú hračku na úvod máme za sebou a môžem pokračovať v hlienovitom príbehu o svojej dovolenkovej ceste na slizniciach členov rodiny Rovňákovcov. Skončili sme vystúpením z autobusu pred hotelom.

Hľadieť na tvár niekoho, komu ste prehnali guľku čelom, je ako cesta do minulosti. Pozerám na monitor a nepočujem žiadne zvuky. Pery toho muža sa pohybujú, to znamená, že niečo hovorí, no ja mu nerozumiem. Začnem sa zameriavať na detaily. Jeho oči sú guľatejšie ako si pamätám aj keď majú tú istú farbu. V ich kútikoch je viac vrások. Rovný nos, na jednom mieste vyzerá, že bol zlomený, no to som si predtým nikdy nevšimla. Pohybujúce sa pery sú trochu plnšie a má dokonale oholenú tvár.

Disclaimer: Ak už po prečítaní nadpisu scrollujete na komentáre, aby ste sa ma spýtali, prečo preboha by ste mali sledovať partiu nagelovaných potetovaných homosexuálov, naháňajúcich loptu na lúke a nebodaj pritom niekomu ešte aj držať palce, navyše keď ten niekto ani nie je zo Slovenska, zastavte sa hneď tu a prečítajte si TOTO.

Diel prvý – turecký Na úvod sa predstavím. Som RNA ortomyxovírus. Ale kamoši ma volajú chrípka.Možno sa čudujete, ale aj my s chalanmi sledujeme tento DM plátok. Napriek tomu, že až tak striktne nerozlišujeme medzi chalanmi a babami. Ale sme drsní a len málo z nás nosí bielkovinovú sukňu.