Je to už nejaký čas, čo sa multitalentovaný čávo upísal spolupráci s nemenovanou Tatra bankou. Na marketingovom oddelení TB si niekto zmyslel, že Rytmus ako symbol úspechu a luxusu je práve to, čo priláka mladých ľudí práve do ich banky, niečo ako keby Charlie Sheen lákal ľudí na odvykačku. Názory sú rôzne.
Kapitola 4 – Cebu City, Sinulog, smer Bantayan Island 17.01.2015 – 18.01.2015. Zobudil som sa toho istého dňa o piatej poobede. Chodiť do mesta som nemal chuť, keďže o hodinu sa stmievalo, zato som mal chuť poriadne sa nažrať. Všimol som si, že oproti hotelu je nákupné stredisko.
Začneme lyricky, keďže sme boli včera v „mesce“ kuknúť na umenie. Tak ako sa priemerný muž ráno zobudí a ide sa vysrať, tak aj priemerný hejter musí po návšteve zlého predstavenia zo seba vypľuť prskajúcu slinu plnú jedu. Vravíte si, že čo som ja urobil pre slovenskú muzikálovú scénu? No ništ, ale prečo musia ľudia za toto platiť?
Poďme sa teraz pozrieť na skutočný business, ktorý môj (chvalabohu dnes už ex-) šéf produkoval. Platiť si za to, že môžem mať v novinách článok, je také normálne. Tvrdiť, že tento časopis ma tak strašne chce, že mám v ňom až šesť svojich strán, mimochodom každú za stovku, ale to našinec nevie, je také preňho typické.
Z každej strany sa na nás valí, aby sme niečo urobili so svojím životom, ak s ním nie sme spokoní. Aby sme šli stále dopredu, učili sa, pracovali na sebe, prekonali ostych a konečne oslovili kolegyňu, spolužiačku, susedu, prípadne tú slečnu v autobuse aj napriek tomu, že držala v ruke knihu 50shadesofgrey.
Prejsť na článok >> Diskusia k článku, (229 príspevkov)
Máte niekedy strašný pocit hanby za niekoho, koho len vidíte a nič s ním nemáte, no neviete si pomôcť a hanbíte sa za to, čo hovorí robí alebo že vôbec dýcha?
Tak a máme tu pokračovanie perličiek zo života mojej kamošky. Totiž existujú ľudia, ktorí si vedia obzvláštniť život ozaj zaujímavými metódami a to výrobou trapasov a inými úsmevnými príhodami.
Kapitola 3 – 17.01.2015 - Prílet do Manily, Cebu City, hľadanie hotela Prileteli sme do Manily niečo pred polnocou.
Kapitola 2 – 15.01.2015 – 16.01.2015 - Presuny a prvé dôležité stretnutie.Vlak nemeškal, nastúpil som a hodinu rozmýšľal nad tým, čo to vlastne robím. Potom zazvonil budík a ja som sa zobudil 10 minút pred stanicou Praha, hl. nádraží.
