Pomaly sa posúvam v rannej kolóne dychčiacich plechov. Vietor stráca energiu, prestáva hádzať na predné okno biely prášok. Zajace od Rosie by povedali, že kokaín. Predtým, ako som si sadala za volant, mi vletel do nosa, ale roztopil sa na vodu. Zo spätného zrkadla nad hlavou mi vbehol do očí odraz silného svetla.

„Deviate výročie postavenia kríža, ôsme výročie celoslovenského pastafariánskeho stretnutia, plus sto piate výročie vzniku ČSR a odhalenie Občasného prameňa, piaty ročník potápačov a stretnutie vyslúžilých paraglajdistov, tucet + 20 obdivovateľov Jara Cimrmana a námorných kapitánov, plus nultý ročník stretnutia spisovateľov, z&

Bolo niečo po druhej p. m. a ja som nevedela, či z úpeku, na ktorom som popri ceste stála, alebo z nervov, výdatne sa zo mňa rinul pot, tiekol po chrbte a vlieval sa do dostupných štrbín a údolí.„Je to už v riti,“ povedala som a nemyslela som tým pot.

Náš pes z útulku si priniesol zo svojho predošlého života zlomené a zle zrastené rebro, brok v tele na mieste, kde nerobí šarapatu a spomienky, ktoré šarapatu robia. Často sa trasie a v panike uteká, keď vezmem do ruky mop alebo metlu.

Začalo to tým, keď som zbadala na lúke neďaleko bratislavského letiska pohybovať sa v pravidelných intervaloch skupinku ľudí, ktorá akoby niečo hľadala v tráve. Éra hľadania pokémonov bola úspešne za nami, možnosť, že by pod zemou chillovali míny z vojny sa mi zdala nepravdepodobná a navyše toto boli očividne civilisti.

Tento článok o Bielom Kameni, o jeho záchranárke Monike s jej bandou dobrovoľníkov, bude v podobnom duchu, v akom sa uberá môj obľúbený Dailymale. Čoraz menej dobrovoľníkov... Podobne sa vytrácali aj kamene z kedysi majestátneho hradu Biely Kameň.

Vianoce začínajú v novembri, tak to vyzerá podľa vtieravej ponuky obchodných reťazcov a možno aj skôr. A raz príde čas, kedy budú Vianoce po celý rok, pretože toto obdobie je pre obchodné reťazce najrentabilnejšie, tak prečo ho nesimulovať stále?

Chcem teplo. Také, že som aj bez pohybu spotená pod kozami. Nie tento chlad, zakrádajúci sa ulicami mesta ako zlodej, čo mi ukradne ľudskú kožu a podhodí husiu. Keby z tej kože aspoň perie rástlo, nech mi je teplejšie, tak good deal, ale táto koža je holá. Nestane sa zo mňa žiaden operenec, nebudem ani lietať, ani len poletovať nad zemou.

Začala som separovať bioodpad. Pamätám si, že ako decko som nenávidela kompost na konci záhrady. Osy, muchy a iné lietajúce tvory si tam robili snemy, kopa žijúceho odpadu bzučala, smrdela, pohybovala sa na neviditeľných plesnivých nožičkách, nie takých s ušľachtilou plesňou francúzskych syrov, ale sedliackou plesňou zanedbanej hygieny.