Hitparádu blogov na sme.sk viedol donedávna (už ho vedie Sulíkman s aktuálnou agitkou) článok Marie Stracenskej - Povolanie chlapec z dediny. Mestské dievčatko si idealizuje chlapcov z dediny, tak jej to skúsim trošku vysvetliť.Aby sa nepovedalo, že neviem, o čom píšem, tak aj ja som chlapec z dediny.

Aj vám sa už stalo, že pri hľadaní objektu uspokojenia vašich túžob ste tak zasvinili počítač, že pomohol len format? A to zasvinenie som teraz nemyslel biologickým materiálom, ale všelijakou nehmotnou háveďou v podobe vírusov, malware, keyloggerov a pod. Ak ste odpovedali áno (može byť aj v prípade zasvinenia biologickým materiálom, ale s tým vám teraz nepomôžem), tak čítajte ďalej.

Asi každý už stretol človeka, čo mal na ruke štýlový silikonový náramok, ktorý mu dodá energiu prostredníctvom biomagnetického hologramu. Keďže ľudia uveria každej volovine (veď preto sa tu môžu striedať tí istí politici), tak do biznisu sa prihlásila konkurencia, ktorá predáva štýlové silikónové odžuby za zlomok ceny. Lenže každý odžub sa dá patentovať, aby sa predišlo tomu, že náš odžub okopírujú a tým odžubú nás, namiesto toho, že my budeme odžubávať našich ctených zákazníkov.

Syn mi dorástol do veku, kedy si začína všímať „čo letí“ a tiež to chce mať. Tak prišiel za mnou, že chce Rytmusa. Márna bola moja snaha od detstva ho vychovávať na dobrú hudbu, brať ho na rockové koncerty (kde zaspal) alebo na muzikály, musí prejsť davovou psychózou. Keďže som zodpovedný otec, tak som mu Rytmusa nedal.

Leto nie je len časom oddychu a dovoleniek, ale aj letných hudobných festivalov. Kým starší celý rok makajú na to, aby splatili minuloročnú dovolenku kúpenú na splátky a následne mohli s kľudným svedomím ísť na tohoročnú (pre istotu zase na splátky), tak si mládež celý rok odkladá peniažky z brigád z Tesca na festivaly, ako vrchol celoročného snaženia sa strúhať doma dobrotu.

Ako kosím trávnik a kočíkujem hodiny s kosačkou, tak ma napadajú rôzne veci. Ako tak kosím a kosačka mi trasie ruku, tak sa už dopredu  teším, že v noci ma to bude bolieť a budem ako ventilátor v posteli. Darmo, starnem. O rok 40, len sa toho ešte treba dožiť. Hovorí sa, že muži po 40 čakajú na druhý dych a namiesto toho príde prvý infarkt. Veď v podstate máme polovicu života za sebou.

Na rozdiel od mládeže, ktorá po nociach kopíruje hudbu, ktorá je aj tak nasamplovaná z umelých zvukov a púšťa si to z telefónu v preplnenom trolejbuse na plné pecky, aby aj dôchodcovia vedeli, čo je dnes cool a in, sa ozajstní chlapi nepotrebujú takto prezentovať.