Tento článok píšem v hotelovej izbe niekde v Reykjavíku, vonku sa nie a nie zotmieť a ja si podchvíľou vybieham umyť zuby. Kedysi dávno bol na dennom mužovi neobvykle krátky cestopis o Islande, kde sa týpek prsil, že neochutnal túto pochúťku, pretože taký smrad by nedal.

Predpoveď sľubuje na stredu a štvrtok dažde popravde prívalové, takže do výbavy sa zaraďuje pláštenka a ešte rýchlo utekám do OBI kúpiť štramácke gumáky, čo majú na vnútornej strane hrdý nápis Farmer.

Niekedy ma serie život, inokedy ľudia, našťastie, nezvyknem to kombinovať dohromady. Čo sa týka ľudí, serú ma najviac tí, čo sa nedokážu ani zasmiať, pretože sú nejako zle nastavení na život. Obvykle sú to takí, čo o poriadnom plnokrvnom živote plnom bojových cvičení len čítali alebo počuli a mňa už nebaví im vysvetľovať ako veteránovi z Vietnamu, o čom to je.

Rovno sklamem všetkých, ktorí podľa názvu článku očakávajú reportáž z finálového súboja Cytherea a Sashi Grey na Squirt Olympics 2016. Nie, reč bude naozaj o vodopádoch. (btw. Cytherea by jej to natrela). Keďže sa nám tu množia hejterske články, jeden o prírodných krásach nezaškodí (tu by to vyhrala Krystal Boyd).

Keď som bola malá, tak som vždy túžila mať veľa kamarátov a trvalo to ešte aj chvíľu potom, ako som začala pracovať. Bolo to super spoznávať nových ľudí a flákať sa a baviť sa a svet bol gombička, hlavne nech ma všetci žerú... až kým som nezistila, akí sú ľudia v skutočnosti tupí.

Otvor oči Vyplavuje ma to zo spánku do tmy, niekto zblízka celkom naliehavo kričí a snaží sa ma zobudiť. Kto ma budí a prečo kričí? Nechajte ma spať – a chystám sa vplávať späť do spánku. „Pani! Pani! Počujete ma?“ Ženský hlas ma naliehavo oslovuje a pomáha si miernym tľapkaním po tvári.

Dnes sa pozrieme na ženy, ktoré si vydobyli miesto na hudobnom výslní s basou. Pre niekoho nepodstatný nástroj, no spolu s bicími je to základ groovu, rytmu či nálady pesničky. Je velký problém násť dobrého basáka či basáčku, je to v každej kapele asi najťažšie obsaditeľný post.

V tomto debutovom triumviráte si dovolím uviesť pár postrehov z troch pobrežných miest, v ktorých som strávil v každom týždeň: Los Angeles-San Francisco-San Diego. Môj kontext je prostý – muzikant hľadajúci dobrú zmluvu na konci dúhy, sám, bez kontaktu len s adresami na ubytko. No dobre, jeden kontakt som predsa mal.

Rudolfova ružovolíca tvár vyplňovala moje zorné pole. Nechcel som uveriť, že som sa ocitol niekde v stredoveku, kde ženy horia na hraniciach a ľudia načúvajú slovám kňaza, ktorý odevom askéta kamufluje svoju úchylnú zvrátenosť.