Karl und Anna (skutočný príbeh z Viedne)
- Od: Mike Drabik
- Dátum: 13 február 2018
\').s("#k")}2(!$("#i").5()>0&&( $(\'#i\').3(\'6\')=="1"|| $(\'#i\').3(\'x\')=="p")){ $(\'
Bezprízorne blúdiac blogosférou som si minule všimla zaujímavú vec: blogerky venujúce sa kozmetike použité obaly od rôznych kozmetických prípravkov nevyhadzujú, naopak, odkladajú na jednu kopu a na konci mesiaca to všetko naaranžujú, odfotia a okomentujú svoju spokojnosť či nespokojnosť s daným produktom.
Nestáva sa mi často, že sa pri čítaní kníh nahlas rehocem. Vlastne sa mi to stáva dosť zriedka, pretože moje pobavenie býva prevažne tiché. Mám veľmi rada subtílny humor, ale zároveň aj drsný, ostrý, absurdný, jednoducho taký, že si nemôžem pomôcť. Len nechať ten smiech prepuknúť.
Keďže článkov nikdy nie je dosť a práve máme fašiangy, dnes to bude vo veselom duchu - rozhodla som sa zaspomínať na jednu akciu v Nemecku. Na to, ako sme kedysi dávno boli s kamoškou na miestnom karnevale. Vo štvrtok o pol štvrtej som vystúpila z vlaku a v celom meste som bola jediná triezva.
Hovorí sa, že v každom chlapovi drieme lovec. A najmenej polovica ľudskej populácie tvrdí, že každý chlap je len také prerastené decko. A to znamená, že my, chlapi, máme v sebe už odmalička túžbu niečo uloviť. Ako decko, ktoré ledva vedelo chodiť, som ešte skôr, než úplne ustal dážď, chodil loviť slimáky.
Všetko je raz prvýkrát a väčšinou je to dosť trápne. Spomeňte si na váš prvý sex (pre tých, čo ho ešte nemali – masturbáciu). Bolo to kostrbaté, človek sa hanbil a celé to trvalo pár sek minút. Ehm, kamoš vravel... Podobne trápne boli aj začiatky vo fitku.