Stmieva sa a teraz nemyslím politickú situáciu, tam je tma už dávno, keďže po tme sa lepšie kradne. Večere sa naťahujú do rozmerov knižných ság, a tak treba otvoriť okrem barovej skrinky alebo sudu v pivnici aj knižnicu. Kto ju nemá, nech ďalej ani nečíta alebo čítať môže a prípadné dôsledky na duševnom zdraví si ponesie sám.

O tom, že muži chrápu, som vedela len z počutia a kedysi mi to prišlo vtipné. Má to nielen rôznu intenzitu, od pílenia slovenských lesov až po rúbanie amerického sekvojovca, ale aj rôzny dopad na párové spolužitie. Ženská, ktorá sa má kam odsťahovať, zvolí oddelené postele.

Každý raz urobí chybu, ktorá mu vyrobí takú hanbu, že by najradšej chodil kanálmi, ako trebárs kolegyňa, ktorá namiesto toho, aby poslala omylom fotku zajaca trtkajúceho sliepku s komentárom, že ide o výrobu veľkonočných vajec mne, poslala ho hromadným emailom celej firme. Ja takú chybu urobím vždy, keď si začnem myslieť, že viem spievať.

Ďuri má utáranú ženu. Hýbe sánkou tak intenzívne, že keby tak hýbala inou, podnikateľskou časťou tela, mohli mať zarobené na nový dom. Je učiteľkou a keď si niekto myslí, že sa vyrozpráva pri deťoch, tak má o kapacitách jej tárania naivné predstavy.

Ľahké ženy dozaista celkom ujdú, hu! Majú v sebe, vyžarujú zvláštne fluidum, hu! Tak už aj tým s fluidom vyžarujúcim popri ceste sa leto skončilo a termo spoďáre sa im zídu, aby im živnosť neprechladla, napadlo mi, keď som presvišťala autom okolo známeho parkoviska kamiónov pri Slovnafte.

Sex and the City. Písať tuná o citoch je horšie ako žrať cvikľové chipsy. A pritom cviklu treba jesť, aby ste nezcvikli. V skutočnosti sa však chipsy nevyrábajú z cvikle, ale z Blahovho penisu fialového od toho, jak do fejsbuku jebe šibnuté statusy.

My letci máme ptáky z ocele, lítame nad oblaky vesele... S leteckou hymnou na perách som vyrazila na medzinárodné letecké dni SIAF, ktoré si hovejú vo väčšej návštevnosti ako trebárs taká Pohoda a tešila som sa na lietadlá viac ako na módne vychytávky v letných výpredajoch.

Niekedy človeka unaví divočina uprostred betónu, rozbehaných ľudí a rozlietaných myšlienok a má chuť vymeniť ju za skutočnú.Stalo sa to v jeden deň, keď sme s priateľkou rozoberali tunajšie školské záležitosti.

Už vo Vancouveri som si sľúbila, že prestanem nadávať na našu kantínu, po príchode domov ošklbem záhon s ružami a dovlečiem ich v zuboch našej kuchárke.