Pred Vianocami sa dejú v našom meste čudné veci. Ulice zaplnia svetlá, dlhé rady svetelných rokov. V uličkách, v ktorých tuhne ticho ako strach v žilách, chodí muž. Kožu má ako pomarančovú kôru, pórovitú, páchne po rume ako vyslúžilý námorník a jeho oči majú farby škorice.
Kto nemá rád bilancovanie? Neverím, že niekto taký môže existovať. Bilancovanie je totiž jedna z obľúbených kratochvíľ, keď sa blíži koniec nejakého významného obdobia (povedzme, že roka) a aj tak sa nedá nič iné veľmi robiť, keďže vonku zúri tá zasraná zima. Okrem toho, môže byť aj celkom užitočné.
Časť prváJe to síce parafráza a používa sa pre Neapol, no pre Balkán to platí doslova. Nemyslím vojnu a podobné sračky. Myslím nasratých Balkáncov v autách, ktorí boli zoslaní na Zem len za jediným účelom – zabiť vás svojim autom a narobiť z vás čevabčiči.
V jedno smutné sobotné ráno, keď ma mama naháňala upratovať, som sa zašil v izbe a začal sa surfovať na internete. Čo som našiel, mi otočilo život.... Blablabla. Takto začínajú takmer všetky blogy, v ktorých pozornosti chtivé dievčence a chlapci opisujú ako odišli „za novou kapitolou života“. Ako to je naozaj?
„Norton, doneste mi to teplé čudo, nie, nemyslel som seržanta Horna, myslel som tú pleteninu,“ zakričal na sluhu James Brudenell, lord z Cardiganu.„Nech sa páči, pane.“„Norton, kde ste toľko trčali? Keby ste boli futbalový útočník, tak sa pohybujete chrbtom k bráne.
Prečo nás deti neposlúchajú? Je to náš trest za to, že ešte funguje Čistý deň? Že Kollár je symbolom otcovstva? Miro Jaroš úspešným detským pesničkárom?
Disclaimer: Tento text je zhrnutím osobných úvah a nemá za cieľ urážať, znevažovať alebo zosmiešňovať presvedčenie niekoho iného, ani tvrdiť, že je jediným správnym svetonázorom. Každý nech si verí, čomu chce.
Minule som čítal tento článok. Je to dlhé ako šľak, ale zaoberá sa to tým, ako vlastne vznikol mýtus o Šorošovi ako šedej eminencii, ktorá ťahá v pozadí za všetky šnúrky.
A je to tu! Nie, tentokrát výnimočne nemyslím na koniec sveta, čo je dnes už tak prefláknutá téma ako Gašparovičova demencia. Je tu znova ten najsentimentálnejší zo všetkých gýčov - Vianoce.
