Nie, prosím, nechcite ma hneď na tomto mieste ukameňovať. Istotne by podobné myšlienky napadli každému z vás, kto by sa ocitol v mne podobnej situácii. Rozhodnutie však treba vykonať, pretože život bez rozhodnutí je ako manželka bez spodného prádla. Nahá a je jej samej zima. Takže o čom to vlastne celé je? Tak, rozhodli sme sa vrátiť naspäť.

Priznám sa, že ma potešil ohlas na prvú časť článku (aj keď sa obávam, že zaujal najmä tú časť populácie, ktorá by podľa klubových zásad mala mať prístup na túto stránku zakázaný). Tak teda tu som! S druhým dielom. A nadpis dostane zmysel. Aby som vás nenapínal – určite „biť!

Nakoľko sa v týchto centrách spoločenského diania vyskytujem v ostatnej dobe viac než by mi bolo milé, dospela som k rozhodnutiu, že je vhodné vymyslieť niekoľko kratochvíľnych aktivít , ktorými by sa dal prekonať neskutočne neproduktívny pobyt v nich.

Vianoce sa blížia a tento rok nám nikto nesľubuje koniec sveta. To znamená jedinú vec. Že zháňaniu darčekov sa nevyhnete. Mohli by sme sa škodoradostne zasmiať, ale aj do nás vstúpil úplne bez predohry duch Vianoc, a preto sme sa rozhodli byť štedrí. A v spolupráci s našimi kamošmi z coolberry.

 Aby ste ale nenadobudli falošný pocit negativity, prinášam vám dnes pohľad na to najlepšie, čo sa nám tu za posledných približne pätnásť mesiacov prihodilo. Tieto okamihy si budeme pamätať istotne do konca života, pretože sa nám vryli do pamäti písmom aspoň o veľkosti 24. (Varovanie: Ide o to najlepšie z pohľadu našej rodiny, nie z pohľadu USA ako takého.

Pár dní pred maratónom v Budapešti mi napadlo, že by som sa mohol začať venovať aj zdravšiemu stravovaniu a nežrať stále rôzne variácie gulášov a smažákov, ktoré ponúka študentská menza.

Istý kamarát mi nedávno prezradil onú nádherne zdrvujúcu správu, že čaká dieťa. Teda nie on, samozrejme. Aj keď sa mi zdá, že začal trocha priberať. A tak mi odrazu začali nabiehať spomienky na vetu: „Je tam druhá čiarka!“, čo sa vo forme revosmiechu rinula zo záchodu v jedno sobotné ráno.

Určite ste sa zľakli, že idem agitovať do komunálnych volieb. Ha! Nesprávne... Chcem sa s vami podeliť o jedno deja-vú, ktoré som zažila pred pár dňami v Rumunsku pri rozhovore s miestnymi.Už pri svojom príchode do krajiny som si všimla v mestách veľké portréty na stĺpoch, potlače na autobusoch, bilboardy, z ktorých sa ksichtili akísi muži.

„Remember, remember, the 13th of November!“ Ľudská zvedavosť je večná a hľadať pravdu a odpovede na závažné otázky nášho bytia, je a bude navždy naším údelom. Teda zvedavosť je síce večná, no okruh otázok sa v priebehu vekov mení.