Peter práve dofajčil na balkóne svojho bytu cigaretu, špak ľahostajne zahodil dole do stratena medzi kríky, skontroloval správy v telefóne a vrátil sa dnu, kde žena nervózne balila oblečenie na cestu. Mali ísť na víkend k jej rodičom. "Kedy sa konečne oholíš?" opýtala sa ho.

Len tak si kráčam po chodníku, vstrebávam jesenné kvapky dažďa a sledujem svoj odraz v kaluži vody. A v tom to príde. Do tela mi náhle vstúpi emócia. Som nasratý. Som nasratý a to je nečakané ako Mikas na crossfite. Lebo ja som nasratý málokedy. Ale viem, že nie som sám. Ak ste nasratí aj vy, tento článok je pre vás.

7.12.2020 Keď si v marci vyhral voľby, bolo to ako keď človeku vytiahnu močový kameň, no popritom objavia mŕtve dvojča zrastené s obličkou. Na jednej strane síce dôjde k úľave, no zároveň sa ti skrivia ústa hrôzou. Inak povedané, očakávania neboli priveľké.

Pôvodne uverejnené: 7.3.2018 Za desať rokov sa toho dá stihnúť pomerne veľa. Napríklad vychodiť celú povinnú školskú dochádzku. Vychovať dieťa. Stať sa lekárom. Naučiť sa plynule cudziu reč. Alebo to dotiahnuť na najväčšieho hajzla v histórii krajiny.

Navštívila som obchodné centrum a jednu z jeho kaviarní. Chcela som si preštudovať dokumenty pred obchodným stretnutím a počkať na kolegu, ktorý mal byť tiež prítomný. Takmer všetko obsadené. V pracovnom čase? Ale dobre, sadla som si vedľa stola, kde sedeli dve kamarátky vylepšené zrejme miestnou klinikou plastickej chirurgie. Otvorila som notebook a dokumenty...

Na knihách je zaujímavé to, že nám umožňujú stráviť čas a spriateliť sa so zaujímavými ľuďmi, ktorí už môžu byť kľudne mŕtvi niekoľko storočí, alebo tisícročia. Majú na nás vždy čas, nikdy sa neunavia a dokážu opakovať donekonečna, pokiaľ niečomu nerozumieme a potrebujeme to znovu a znovu prebrať.

My, ľudia, máme šialenú predstavivosť, vďaka ktorej si občas komplikujeme alebo spestrujeme život tak, ako je len to možné.

Pochádzam z kultúrnej rodiny. To je skrátka fakt. A kto s tým nesúhlasí, toho môžem osrať.Svoje deti sa snažím viesť ku kultúre rovnako ako moji rodičia.

Pojem „dokonalý zločin“ je podľa mňa dosť pofidérny, keďže dokonalý je podľa mňa taký zločin, o ktorom sa ani nevie, že zločinom je (napríklad existencia dane z pridanej hodnoty), ale v histórii zločinu sa vyskytli prípady, ktoré ak nie sú dokonalé, tak minimálne zaujímavé, či už z pohľadu invenčnosti, drzosti alebo originality.