Pred takými ôsmimi rokmi vyšla počítačová hra s názvom F.E.A.R. Pôvodne sa mala volať len Fear, teda strach, ale niekedy v priebehu vývoja medzi písmená treskli bodky, ale malo to pekné vysvetlenie, lebo tvorcovia neskôr oznámili, že F.E.A.R je skratka pre First Encounter Assault and Recon. To už je o dosť viac badass ako Fear. Ale Dominika Mirgová nie je členkou elitnej vojenskej jednotky, ktorá rýchlopalnými zbraňami kosí príslušníkov armády klonov, ktorú vedie šialený telepat, ktorého zase riadi mŕtve čiernovlasé dievčatko, akoby vystrihnuté z japonského hororu. Ale čo sa týka armády klonov, tak treba spomenúť že Dominika vznikla v Petriho miske iného šialeného vedeckého projektu, a to Slovensko hľadá superstar.

 

V každom prípade názov jej nového tracku  L.A.S.K.A. sa nedá vysvetliť nejakým relevantným akronymom, takže o dôvodoch, prečo je to napísané takto môžeme iba špekulovať. Dôvodom môžu byť napríklad kvóty na slovenčinu v slovenskej hudobnej tvorbe, kde Dominička išla ešte ďalej a nielen, že sa rozhodla poskytnúť nám nejaké vzletné príklady ľubozvučnej slovenčiny, ale naučiť nás slovenské slová aj hláskovať. A je fajn, že začala niečím jednoduchším a nie napríklad slovom „najneobhospodárovávanejší“. Veď si asi všetci vieme predstaviť, akou rozsiahlou jazykovou inteligenciou oplýva cieľová skupina tohto veľdiela...

 

Milióny ľudí na svete,
a každý z nich niečo hľadá,
mnohí majú krídla zavreté,
nedokážu nimi mávať.

  

Aký hlboký text. Vážne si človek neuvedomuje, koľko ľudí je na svete a koľkí z nich niečo hľadajú. Predstavte si, že vy si tak teraz sedíte a čítate tento článok akoby nič, a zatiaľ taký Sami z Chartúmu hľadá dažďovú vodu na pitie a íl pod zub. Alebo pani Steinerová z Chemnitzu hľadá svojho kocúra, pričom si neuvedomuje, že kocúra už nemá, ale za to má Alzheimera. Alebo Jevgenij z Čeľjabinska hľadá na šrotovisku kúsky kovu, ktoré by mohol na ebayi predať ako meteorit. Jednoducho všetci niekedy niečo hľadáme, koniec koncov aj ja som v pondelok hľadal v peňaženke peniaze, kým som si neuvedomil, že som bol v sobotu v Nu spirite.

 

Ďalej tomu rozumiem už menej, teda tomu s tými krídlami. Poznám relatívne málo ľudí, ktorí by trpeli týmto telesným defektom, no viem si predstaviť, aká bolesť to musí byť, keď si ich niekam zavriete, napríklad do výťahových dverí. Aj keď nechápem, prečo by som chodil výťahom, keď mám krídla... Ale možno som sa ťažko sústredil kvôli tomu hudobnému podmazu. Totiž bol mi veľmi povedomý a nevedel som prísť na to, kde som to už počul. Asi až po minúte mi došlo, že zrejme úplne všade, ale asi tak pred piatimi rokmi. To keby vedel taký MC Erik, čoho sa slovenský densfluór dožije, tak by sa v hrobe obracal. V prípade, že MC Erik ešte žije, tak by mal urýchlene spáchať samovraždu len preto, aby sa mohol v hrobe obracať. Jednoducho čisto vydestilovaný umca-umca grc. Toto sa snáď nehrá už ani na labuťom kolotoči na Duchonke...

 

Ale dobre, je to slovpop, takže koho zaujíma hudba, no ne? Má to totiž aj videoklip, a ten je o dosť zaujímavejší. Začína to v byte, kde prebieha asi tá najnudnejšia párty vôbec. Všetci sms-kujú, hrajú sa s tabletmi, pijú virgin mojito a žužlajú lízanky. Ako my v Bratislave hovoríme – totál kaper. Dokonca ani mladý príťažlivý albatros nevie zbaliť žiadnu ženskú, a to po neskrotných albatrosoch z trávnatých svahov Kosova idú štandardne tupé slovenské devy ako český prezident po pálenom. Aj Dominička je znudená jak taká predavačka v kúpeľňovom štúdiu, ale potom dostane spásonosný nápad zavolať Rakbymu, ktorý je známy rapper a ešte známejší drogový díler. Zhodou okolností je ten už vo výťahu, takže mu ani nebolo treba volať (ale product placement zaplatila firma Prestigio, takže všetky mobilné divajsy od nich je treba ukázať, teraz určite ich predaje stúpnu o tristo percent, t.j. predajú v tomto účtovnom roku až štyri mobily) a keď príde, vytiahne asi štvrťkilový pakel extázy a vysype po stole. A potom to začne žiť! Každý si dá hneď tak zo tri pod jazyk a všetci začnú skákať, tancovať a šukať v sprche oblečení. Dokonca aj spočiatku frigidná mulatka si konečne zašuká s už mierne frustrovaným albatrosom, čo je fajn, lebo si môžeme spraviť aj fajku do kolónky „multikulti prvok“.

 

Že popmusic je práčka špinavých peňazí mafie je verejné tajomstvo, no že aj samotní interpreti pracujú v organizovanom zločine v exekutíve, to ma celkom prekvapilo. Rakby je okrem distribúcie narkotík zjavne zodpovedný aj za obchod so ženami, lebo k Mirgovej príde so štyrmi lacnými kurvami. Keď už sme pri tom Rakbym, prečo 90 percent slovenských trapperov recituje svoje rýmy hlasom, akoby práve odbehli polmaratón a nevedeli sa odhlieniť? Asi to má znieť ako veľmi drsný mestský akcent, no mne to znie tak, že mám chuť stať sa na istý čas Rakbyho starou mamou, a to len preto, aby som mu pri každom takomto vokálnom prejave mohol fľasnúť mokrým vechťom nad pravé ucho so slovami „Vyprávaj jak človek, ty decko jedno nepodarené! A vystri sa! A daj si dolu ty okuláre, šak už je večer. Ježišmária, to čo máš s očáma? Ty si zase žrau ty tabletky, že?  Jáj, čo len z teba bude, ty geňo? Ešteže sa toho dedo Rakby nedožiu...“ Fľask!

 

Ale to som trochu odbočil. Aj keď vo videu sa toho už veľa nedeje, iba Mirgová sa ide olizovať do sprchy s frajerom, ale je oblečená. Potom už sú obligátne titulky a tu musím oceniť dve veci – jednak majú vyše minúty, a teda tvoria jednu pätinu celého videa (predstavte si, že pozeráte stominútový film a dvadsať minút čučíte na menný zoznam) a dvojak som sa dozvedel, že to režíroval nejaký „pseudoart“. Tento záverečný sebaironizujúci prvok ma strašne pobavil a v kombinácii s insiderským pohľadom na prepojenie slovenských popových kalerábov a organizovaného zločinu nemôžem udeliť menej ako 5 do koberca zadupaných flitrov z desiatich.