Je sedemnásť rokov veľa alebo málo? Toľko sa totiž už vysiela obľúbená ranná relácia a vo svete televízneho vysielania je sedemnásť rokov celá večnosť, veď v roku 1996 Kvetka Horváthová tuším ani silikóny nemala. No ani taký, ako skala pevný, stoporený falus televízneho vysielania, akým je Teleráno sa nevyhne zmenám a keďže od môjho prvého a posledného článku o tomto skvoste už ubehlo takmer 5 rokov, napíšme si čo je nové a čo nie.
V duchu mantry každého konzervatívca „načo meniť niečo, čo funguje?“ sa toho veľa nezmenilo, zostali čiernobiele vsuvky s otrasnou hudbou, Dr. Iľko, elegantné verbálne tematické premostenia („Mirovi Šmajdovi projekt Max Jason Mai veľmi nevyšiel, no hlavne, že je Miro zdravý a keď už hovoríme o zdraví, je tu s nami aj pán doktor Bukovský...“), miniatúrne štúdio, rosnička Mirka s poruchou krvného obehu, ktorá napriek tomu zásadne vždy hlási počasie vonku a podobne. Niečo zase zmizlo, napríklad celebritná rubrika Lucky Kollárovej, alebo možno sa iba presunula na čas, kedy ešte spím, alebo som už na ceste do motrokárne. Osobne sa prikláňam k druhej možnosti, vstávať o štvrtej ráno, aby som o šiestej s afektovaným nadšením vyprával o tom, že Studenkovej sa na OTO-vi urobilo očko na pančuche, to sa nemôže zdať úžasné ani Kollárovej a ako už vieme, jej sa zdá úžasné všetko.
Na druhej strane, dosť zaujímavých noviniek pribudlo a bola by škoda o nich nenapísať.
Krimi!
Pán Snopko je vraj veľmi známy slovenský kriminalista, momentálne vo výslužbe. Ak by ste však čakali typ Horatio Caine alebo major Zeman, tak ste vedľa, pána Snopka by ste skôr zaradili ako pritepleného učiteľa výtvarnej na základnej škole, ktorému pokojne zveríte svoje deti, lebo viete, že jeho vzťah k nim je síce vrúcny, no čisto platonický. No a úlohou pána Snopka v teleráne je informovať o zločinoch, ktoré sa dejú okolo nás, a to spôsobom, ktorý bude v súlade s pohodovým rodinným rázom tejto relácie. Veď pri rannej neske alebo pigi čaji a rožku s karičkou so 45% tuku v sušine nechcete počúvať o vystrelených modzgoch, prebodnutých pľúcach a roztrieštených lebkách, či? No a na to je jemný a láskavý rečový prejav tohto pána plný zdrobnenín ako stvorený, veď uznajte, že „Jeden mužíček sa nedávno trošku opil, zobral nožíček a ním dopichal iného človiečika“ znie lepšie než „Muž v opitosti tridsiatimišiestimi ranami do oblasti hrudníka, krku a tváre dobodal na smrť svojho známeho“. Keď budem mať raz deti predškolského veku a budem im musieť vysvetliť, prečo bol v noci nad nami taký hrozný buchot, prečo tam tá teta tak veľmi kričala a prečo máme na strope tú, najprv červenú, ale teraz už skôr tmavohnedú škvrnu, zavolám si na pomoc pána Snopka.
Top moment: pán Snopko vysvetľoval trojnásobnú vraždu pomocou kociek Lega. To je fajn pomôcka, lebo som hneď vedel, kto je obeť (lego kocka ležiaca na boku) a kto vrah (lego kocka stojaca), no nevedel som napríklad z lego kociek určiť pohlavie a vek zúčastnených. Nabudúce odporúčam ako pomôcku plyšové maňušky – v Ikei (vzor: Euroveä) majú už od dvoch éčiek za kus.
Low end krimi!
Nielen vraždami, znásilňovačkami, rabovačkami a inými skurvenosťami sú televízie živé, ale dejú sa aj menej závažné pestvá. Napríklad také porušenia dopravných predpisov. A tie má za úlohu zachytiť, roztriediť a vyhodnotiť tzv. dopravný expert, pán Bazovský. Keby vás zaujímalo, čo potrebujete, aby ste sa stali dopravným expertom, tak okrem výsluhového dôchodku z orgánu činného vo vyberaní pokút, rozumej Policajného zboru Slovenskej republiky, je to ešte kožená bunda s vyhrnutými rukávmi, auto s kamerou pripevnenou pevnou bužírkou k vnútornému späťáku a track Faithless – Insomnia ako podmaz, keď to budete celé raz za týždeň v televízore komentovať. No a v podstate jediné, čo robíte je to, že jazdíte v aute so zapnutou kamerou a dúfate, že čím skôr sa vám podarí nakrútiť nejakú tú dopravnú prasačinu (word mi podčiarkuje slovo prasačina, a zrejme mi chce ponúknuť slovo „prasacina“, ktoré mám však v rovnakom foldri ako posilňovňa a dojčenie).
A keďže vieme, ako sa na Slovensku šoféruje, v akom stave sú tu cesty a aké pridrbané máme dopravné značenie, skôr alebo neskôr sa vám nejakú prasačinu nakrútiť podarí. Potom tú prasačinu zoberiete, ukážete v telke, poviete, že to je prasačina a že takéto prasačiny sa nerobia, a to je celé. Ak by som nevedel ako vyzerá cpt. Obvious, predstavoval by som si ho práve ako pána Bazovského. Lebo ukázať záber ako niekto predbieha cez dvojitú plnú, potom to ukázať ešte raz a spomalene a do toho povedať, že toto auto predbieha cez dvojitú plnú a to sa vraj nesmie, tak nejako si predstavujem reláciu pre cieľovú skupinu markízy. Ale keby bola cieľovka markízy ešte blbšia, než sme si mysleli, tak sa Juraško nezabudne spýtať, či dementovi, ktorý predbieha cez dvojitú plnú, hrozí nejaká sankcia. No nie, Roman, dotyčný dostane poukaz na nákup super skinny jeans do H&M a tri tvoje podpis karty.
Horoskopy!
Táto rubrika sa rýchlo stala mojou najobľúbenejšou. Zrejme preto, že to celé zastrešuje taká agilná pani ezoterička – vek cca. 50 - 80, pôvodom asi zo Záhoria a je to presne ten typ veštice Etely, ktorá v rodinnom dome v Perneku číta 90-ročným babkám z tarotových kariet, že by si mali dávať pozor na zdravie a šetriť sa a vypýta si za to 25 éčiek a kartón domácich vajec. Chápete... No a keby vám nestačila jej sofistikovaná slovná predpoveď v štýle „No... škorpióni to majú tento týždeň také všelijaké, síce v robote to bude okej, bezo zmeny, len si treba dávať pozor na to zdravíčko. Vzťahy v porádku.“, tak je tam aj predpoveď graficko-číselná.
Tá je veľmi prepracovaná, lebo obsahuje tuším štyri segmenty (prachy, zdravie, šuk/láska, šťastie) a každý z nich je vyjadrený číslom, pričom platí, že čím väčšie číslo, tým lepšie sa máme v danom segmente. To je logické. Až na to, že to nie je vyjadrené na stupnici od 1 do 10, kde jednotka je úplne na hovno deň, keď sa napríklad dozviete, že zomrel Pavol Demitra, zároveň práve idete jesť párky a zistíte, že už nemáte horčicu a desiatka zase úplne najsamfasa, kedy prídete ráno pred motrokáreň a zistíte, že v nej vybuchol plyn a máte deň voľna, tak si idete od radosti dať niečo na raňajky do mekáča a vyhráte 50 000,- EUR, lebo ste miliónty zákazník a zároveň dostanete sms-ku od priateľky, že práve čítala na diva.sk, ako sa robí dobrý deepthroat, tak že by ho rada večer vyskúšala.
No lenže nie, číselné hodnoty tam oscilujú vždy len medzi 70 a 80. Odhliadnuc od toho, že neviem z koľko, ale predpokladám, že zo sto, je podľa mňa dosť ťažko rozoznateľné, či sa mi v práci dnes darilo na 73/100 alebo 79/100. Aj keď čo ja viem, možno v astrológii čísla pod 70 nemajú žiadny význam, takže keď niekomu raz v teleráne vyjde predpoveď zdravia na 69, tak mu zrejme neostane nič iné, len si ľahnúť na zem do stabilizovanej polohy, zakryť sa dekou, napísať rozlúčkové sms-ky svojim blízkym a čakať na pomalú a bolestivú smrť. To by ma inak zaujímalo, ako by pán Snopko potom vysvetlil úmrtie 600 miliónov ľudí. Uf, toľko lego kociek...
Doktor Bukovský!
Naschvál som nenazval túto rubriku „zdravie“, pretože kto pozná túto postavu, vie že v jeho vyjadreniach ide o čistý food hejt kombinovaný s exhibovaním jeho hypochondrickej paranoie. Aj keby ste pili len destilovanú vodu, jedli šišky z lesa a vaše zdravotné výsledky by boli niekde medzi Clarkom Kentom a Jurijom Gagarinom pred vystrelením do vesmíru, po zhliadnutí Bukovského zdravotného okienka sa budete cítiť jednoducho choro. To by ste neverili, koľko svinstiev, ktoré nás chcú každodenne zabiť a zmrzačiť, sa nachádza okolo nás a také ftaláty v plastovej nádobke, v ktorej ste si dnes doniesli do roboty granatír od včera, sú len špičkou ľadovca. Keď si ten granatír ešte navyše ohrejete v spoločnej kuchynke v mikrovlnke a zjete po stojačky nad drezom, tak to je ako keby ste zožrali dve kilá plutónia a zapili krígľom plným ortuti. Alebo tak nejako, neviem presne, ja morbídne knihy o tom, z akej stravy mrú malé deti nepíšem, takže nie som expert...
Bonus: Bohis Phšo
Boris Pršo je redaktor, ktorý okrem toho, že vyzerá ako taký učebnicový hipster (fakt, keď neviete ako vyzerá hipster, tak si Prša vygúglite, teda ak to stihnete dovtedy, kým sa hipsterská móda zase nejako nezmení), robí fasa spoločenské reportáže, napríklad z koncertu Beyoncé. No a najzaujímavejšie na ňom je, že račkuje. Neviem o tom, že by mali iné televízie redaktorov s touto rečovou vadou, takže gratulujem Markíze k tomuto prvenstvu. Teda aby sme si rozumeli, ja sa z toho nesmejem, lebo ja mám to isté a moji rodičia na návštevy logopéda dosť prdeli, len na rozdiel od Bohisa ja nehobím hepohtéha v telke... také niečo uvidíte len v Teleháne!
pic by pressweb.markiza.sk
