Pomaly prichádza letný čas a vonku začína čoraz viac svietiť slnko. Až teraz sa ukáže, kto patrí medzi tých skutočných hráčov a kto hranie neberie až tak vážne. Nie je vôbec zložité hrať sa, keď je vonku škaredo a vy nemáte čo robiť. O to väčším úspechom je zahrať sa, ak vonku svieti slnko a pani M. (rozumej manželka) chce ísť s celou rodinou (a bohužiaľ aj vami) na prechádzku. Ak teda dokážete dcére vysvetliť, prečo s nimi opäť nepôjdete von, získate šancu stráviť chvíľu v alternatívnom svete. Aby ste ale nebanovali a neurobili si tichú domácnosť pre nič za nič, prinášam vám recenziu Watch Dogs (ďalej len WD), jednej z najočakávanejších hier tohto roku.
Hlavnou postavou celej hry je Ajdán Pírs, mladý a nádejný hacker, so šiltovkou na hlave a s asi dvoma výrazmi tváre. On za to ale chudák nemôže, za to by som skôr vinil vývojárov v Ubisoft Montreal, ktorí cut scény poňali tak trochu ľahkovážne. Postavy v nich vyzerajú úplne idiotsky. Napríklad Ajdánova sestra mi pripadala tak maximálne na šestnásť, jej syn pre zmenu ako zľahka retardovaný a jeho najlepší kamarát Jordi je úplne kapitola sama o sebe.
Tak nalejme si čistého vína, o čo tu vlastne ide? Tak Ajdánovi zabili neter, a tak sa on púšťa do boja proti neznámemu nepriateľovi len a iba preto, aby ju pomstil. Klasika, nič nové. Na svojej ceste plní viac a menej bezduché/repetitívne/tupé misie, a nakoniec sa dozvie aj to, čo by nechcel. Opovrhuje svojimi protivníkmi, ale v procese hľadania mu tak trochu nedochádza, že sa pomaly mení na jedného z nich. Veď ako inak si môžeme vysvetliť, keď sa pri snahe získať informácie od jedného z „tých zlých“ vyhráža, že mu zabije rodinu? Jeho správanie mi doteraz nejde do hlavy.
Kto hral aspoň raz v živote niečo zo série GTA, bude veľmi dobre vedieť, ako to vo WD vyzerá. Očakáva vás otvorený svet, kam až vaše oko dohliadne. Robiť si môžete de facto čo chcete. Náš hrdina Ajdán v ruke neustále drží smartfón, nápadne sa podobajúci na ajfón, s ktorého pomocou dokáže hacknúť úplne čokoľvek. Telefonické konverzácie iných ľudí, kamery, semafory (alebo ako ľudia v ju-es-ej hovoria svetlá), ba aj bankové účty. Tento koncept v hre celkom funguje, ale pôsobí trochu sileným dojmom. Odhliadnuc od toho, že celé mesto a všetko v ňom ovláda jeden operačný systém (čo je vrcholne nepravdepodobné a nebezpečné), nepôsobí tento svet vierohodne. Aby som vysvetlil prečo. Ajdán svojím smartfónom dokáže za pár sekúnd získať o ľuďoch okolo seba všakovaké informácie – tzv. profil. A tu je ďalší kameň úrazu. Podľa týchto profilov sú ľudia mesta poväčšinou vagabundi, zlodeji, úchyláci a vlastníci sexuálne prenosných chorôb.
Na mňa osobne ale zapôsobilo verné zobrazenie mesta, za ktorého predlohu si tvorcovia zvolili Chicago. Urobili to najmä preto, lebo Chicago je jedno z najsledovanejších miest na svete. Nájdete tu viac ako 24 tisíc kamier, ktoré sledujú každý váš krok, preto voľba bola úplne jednoduchá. Takmer verne zobrazené je downtown (a.k.a. Loop), no nájdeme tu aj zopár okrajovejších častí. Nakoľko som v Chicagu posledný rok a pol žil, dokážem dosť dobre porovnať prostredie v hre a v skutočnosti. Práve toto je asi jediné veľké plus WD. Mnohé budovy sú úplne rovnaké, to isté sa dá povedať o mostoch, alebo cestách. Dokonca aj zábradlia, lavičky, vodné taxíky, alebo častý dážď verne vytvárajú atmosféru skutočného amerického veľkomesta. A aby som nezabudol, jedna z „chicagských MHD“ zvaná aj L line (vyzerajúca tak trochu ako nadzemné metro) je v hre úplne realisticky zobrazená, so všetkými zastávkami.
Takže WD je určený vám, ak:
- máte doma konzolu PS4 či Xone a iba vám na ňu sadá prach, pretože žiadne normálne hry ešte v predaji nie sú, WD je práve pre vás. Ospravedlňte trochu technických detailov. Na PS4 vám pôjde v 900p, na Xone v 792p a jedine na PC to dáte na plných 1080p.
- ste nejaký čas bývali v Chicagu a chcete si pripomenúť cestu do práce, alebo si len tak nostalgicky zaspomínať na časy, keď vás život za niečo stál a robili ste dieru do sveta.
- sa vám páčili hry typu GTA, Red Dead Redemption, Assassins Creed IV, či Fallout 3.
Inak ruky preč. Watch Dogs má síce svoje plusy, no rozhodne nestojí za to, aby ste si rozhádali manželku a aby si o vás dcéra myslela, že je vám počítač prednejší ako ona (čo niekedy môže byť pravda, ale o tom inokedy).