10/2012

 

Ľudia sú divní. To je jednak moje motto, teda jedno z dvoch, to druhé je: „Raz sa na tom zasmejeme“, ale zároveň aj ťažko spochybniteľný fakt, ktorého uvedomenie si prináša do života celkovú úľavu a pozitívnejší pohľad na svet. Ešte väčšiu úľavu prinesie, keď si logicky odvodíte, že aj vy ste divní, lebo ste ľudia. Takže ja sa pokojne priznám – som divný a je to super. Napríklad tie moje články o Rytmusovi. Zakaždým, keď nejaký napíšem, mám pocit, že sa mi vyhladil jeden mozgový závit a naopak Patrikovi pribudol jeden Swarovského kryštál na šiltovku od Vuittona. A aj tak to stále robím a nemôžem si to ani ospravedlniť tým, že som predajná kurva, lebo to robím úplne zadarmo. No vidíte, divné.

 

A bol som to ja, kto cez tento bohumilý portál pred rokom informoval o novom celebritickom (takto napísané to znie ako choroba, čaro /ne/chceného... a teraz mám zátvorku v zátvorke a vedel by som dať aj ďalšiu, ale nechce sa mi ju hľadať na klávesnici) vzťahu Paťka a Darinky. Moje skeptické ja tomu celému síce dávalo pol roka, ale to som tvrdil aj o Shawarma Kingovi na Hlavnom v roku 2002 a ten tam straší doteraz. Veru, čo sa týka lásky a kebabu, človek by nemal byť cynik. A hentí dvaja sú vraj spolu už rok. Teda, to tvrdí Rytmus vo svojom najnovšom tracku s názvom „8. október“.

 

Čo je zároveň aj darčekom od neho jej k výročiu. Lebo veď si predstavte, že ste Vrbovský a chodíte s Rolincovou, no čo by ste jej dali k výročiu? Zľavový kupón na lekcie slovenčiny? Trestný poriadok s komentárom? Kondičné jazdy? Vidíte, aké to majú bohatí ľudia ťažké. Ale P. sa vynašiel, lebo pesnička pre D. je darček veľmi romantický – človek do toho musí dať snahu a kus svojho srdca a zároveň aj praktický – lebo sa vďaka tomu, že je to také romantické, ľahšie prehliadne, aká to je sračka a ďalej sa na ňom dajú zarobiť ďalšie tuke a za ne si kúpiť niečo poriadne, napríklad pozemok, parcelu registra „C“, druh trvalé trávne porasty a tú si potom prekvalifikovať na pozemok stavebný a tam si postaviť továreň na výrobu odevov s vlastným menom, zamestnať tam sto ľudí za minimálnu mzdu a zobrať príspevok na vytvorenie pracovného miesta, nechať tam šiť šmejdové tenisky, ktoré budú síce hnusne vyzerať, ale každý 13-ročný gangsta si ich bude kupovať, lebo šak také nosí aj Vrbovský; neskôr keď sa minú dotácie, tak ľudí vyhodiť na ulicu, kde zistia, že za ne ani nebolo odvádzané poistné a výrobu outsourcovať do Bangladéša, továreň rozobrať ešte pred vyhlásením konkurzného konania, a to potom zastaviť pre nedostatok majetku. Vidíte, takto sa oslavuje výročie, vy nuly!

 

V každom prípade, my s Patrikom žiadne výročie neoslavujeme a ani nebudeme, preto sa na jeho hudobný počin môžeme pozrieť úplne neosobne a z nadhľadu. Teda môcť môžeme, ja som tak aj vykonal, ale vám to neodporúčam. Pre otrlých sem ale dávam aj video, ostatní potom nemindžujte, že som vás nevaroval.

 

 

 

Sám som to videl a počul len raz, takže môj opis tohto celého nebude veľmi podrobný, ale keby som to mal k niečomu prirovnať, tak si predstavte takúto situáciu: Erik Aresta ide v aute a počúva cd-čko R. Kellyho, keď  zrazí Martina Kittnera, ktorý mu prebije hlavou predné sklo a vletí do kabíny, čím Aresta stratí kontrolu nad vozidlom a vletí s autom do nafukovacieho skákacieho hradu určeného pre obézne americké deti. Auto sa začne odrážať od stien hradu, čo má za následok preskakovanie cd-čka (je to klasické hudobné CD, nie mp3, Aresta má totiž staré auto, lebo... čo ja viem, je to jednoducho Aresta) a čo je horšie, tak aj narúšanie intímnej zóny Arestu s Kittnerom, ich pomliaždeniny, fraktúry a rezné rany. Áno, ja viem, vizuálne je takáto predstava veľmi uspokojivá, ale ja som to myslel skôr zvukovo. Ale ako som už písal, počul som to len raz...

 

No a video je celé o tom, že Rytmus kráča po Prahe. Že je to Praha viem, lebo je tam tá hnusná budova, ktorá vyzerá ako postavená z horčičákov poukladaných naležato. Čo už neviem je, že kam Patrik ide, odkiaľ a prečo sa snaží vyvolať zdanie toho, že ide v spomalenom zábere. Aj keď ja ho asi chápem. Kebyže som ja celebrita, tiež sa sem-tam preveziem metrom s obyčajným plebsom a ukážem im, že mám novú bundu a okuláre. Okrem toho, Praha je pekné mesto (teda pokiaľ vám nejaká praženica v trafike na I.P. Pavlova nepovie, že „Slovensko asi zrušili, když je vás tu tolik...“), normálne tam na ulici môžete stretnúť Rytmusa a tak.

 

A aj text to má, a to je to najdôležitejšie. Lebo pred rokom sa nám ešte zdalo divné, že hentí dvaja, čtjb... ale teraz to dáva zmysel. Šak kukajte:

 

Yeah, pamätám si na ten deň,
bol to 8. október,
vtedy sa zastavil čas,
prvý krát ja a ty, fotenie pre adidas,
pamätáš, vôbec sa mi nechcelo prísť,
ale bola si tam ty,
dlho som ťa nevidel, ako by dopadol tento príbeh, keby neprídem

 

Odhliadnuc od logických nezmyslov - videli sa vraj prvýkrát, neskôr zase Rytmus uvádza, že Daru dlho nevidel, okrem toho sa zastavil čas, takže je ešte stále 8. október, dôležité je uvedenie značky adidas, ale k tomu sa ešte dostaneme.

 

Navždy ťa budem lúbiť, budem pri tebe stáť
Navždy ťa budem lúbiť, budem pri tebe stáť
Navždy ťa budem lúbiť, budem pri tebe stáť
Navždy s tebou, navždy s tebou, navždy s tebou

 

Úplne mimo témy musím oceniť fonetický prepis slova „ľúbiť“ na webe, odkiaľ som text pajcol. V tejto slohe sa mi zdá akurát zaujímavé to, že Rytmus tam znie, že „spieva“ niečo ako „bude mi pri tebe stáť“. Koniec vsuvky toaletného humoru.

 

Sedeli sme v aute spolu, naše nohy sa dotýkali… phe…
Hovorím si “čo sa deje…”

 

No čo by sa dialo? Máš malé auto, kúp si väčšie, veď prachy na to máš.

 

večera s ňou v Prahe v Kogu, sedíme tam v našom rohu,
držím jej ruku a som šťastný,
za osmy október ďakujem Pánu Bohu.

 

Ja tiež ďakujem svojej obľúbenej spirituálnej nadbytosti za vynález ôsmeho októbra, veď si predstavte ako by to rozmrdalo kalendár, keby tento deň neexistoval. Ale podstatné je tam, že Parina (podľa vzoru Brangelina) večerali v Kogu, čo je drahá reštika, ale nechápal som, aký to má zmysel ju konkretizovať, lebo veď je jasné, že Rolincovú asi nepozvete na pečenú klobásu do bufáča na Florenci. A vôbec, najprv Adidas, potom Kogo. Zdalo sa mi čudné, že čo za človeka si drbne do zamilovanej piesne pre svoju milú product placement, už chýba len informácia o tom, kondómy akého výrobcu boli použité pri prvej súloži, ale asi sa žiadna gumárska firma nechce takto prezentovať. No a potom mi to celé docvaklo. Že Rytmus je ten najmaterialistickejší človek, aký sa kedy vyskytol, na to nepotrebujeme diplom z psychológie v kombinácii s tovaroznalectvom, všakže? No a ktorá československá ženská celebrita najviac pripomína skôr marketingový produkt, než človeka? Už aj vám to dochádza? Rytmusa ten jeho mamon a povrchnosť prerástli natoľko, že aj ženy pre život si vyberá podľa značky. Takže jeho love song znie tak veľmi vomitózne, lebo nie je určený osobe, ale veci. Asi ako toto:

 

 

 

P.S.: Vzhľadom na to, že ide o veľmi intímne a osobné vyznanie, ktoré sa určite dostalo na verejnosť iba nejakou nešťastnou náhodou, výnimočne nebudem udeľovať číselné hodnotenie. Alebo dobre, tak dva akútne zápaly trojklanného nervu z desiatich.